22. November 2016, 19:00
Biografia: Narodil sa 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936-37 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1920-1930 pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, 1939-1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. 1934 vystavoval vo Viedni, v rokoch 1942, 1958 a 1967 boli jeho diela vybraté do kolekcie pre Bienále v Benátkach. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960-1961, Slovenská národná galéria). 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť.
Poradové číslo: | 40 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1937
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený posudok Dr. Kataríny Bajcurovej.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 49,5 x 49,5 cm
Značené: Značené vpravo dole "Bazovský 1937".
Popis:
„Oravská dedinka“
je zberateľsky zaujímavým dielom dokladajúcim prerod umenia Miloša A. Bazovského. Vo svojej neskoršej maľbe rokov 1934-1937 sa pokúsil o isté nadviazanie na experimenty mladosti. Autor maliarovej monografie Karol Vaculík toto pomerne krátke tvorivé obdobie nazval výstižne "lyrický kontrapunkt". Akoby až teraz, odznova a naplno zúročil poznanie Chagalla, Cézanna a van Gogha zo svojho prvého parížskeho študijného pobytu: "Najzásadnejšiu zmenu prekonal Bazovského výtvarný názor v celkovom popretí pevného, definitívne vyhraneného tvaru a tým aj plošnosti... Namiesto princípu racionálnej tvarovej analýzy nastupuje citová, subjektívno-lyrická improvizácia... Princíp citovej improvizácie a dynamičnosti má potom spätný dôsledok aj na celkový charakter maliarskeho podania, ktoré spolieha na prekvapujúci, nenaučený a nenaučiteľný účin bezprostredného rukopisného prednesu... Vedľa nervného pastózneho maliarskeho rukopisu a iritujúceho spracovania farebnej hmoty či plochy je dôraz na farebnom vyjadrení a odvážnom uplatňovaní nových koloristických hodnôt... širokej škály žltých, smaragdovo zelených, oranžových tónov a celej sústavy fialových a ružových." 22Sprvoti sa zdá, že maliar len ďalej rozvíja radikálne stránky dynamickej rytmiky predchádzajúcich „fragmentov ľudového“. Lenže do hry začína čoraz zásadnejším spôsobom vstupovať farba. Predovšetkým obraz Jarmok (1934) s vystupňovaným fialovo-ružovým ladením, alebo , Pred chalupou – Heľpiansky mptív (1934), Hlásnik (1936), Detviansky motív (1935), Pltníci (1935), Sestry (1935), ale najmä Máj (1936), Žena s kravou (1935) s nadsadenou noblesou teplých oranžových a červených tónov, sú charakteristické pre túto novú tendenciu. Koloristické senzácie sú však vzápätí korigované obnoveným záujmom o skladobný poriadok, ktorý je založený – akoby v priamej odozve na práve aktuálny Fullov a Galandov princíp „farboplochy“-- na rezonancii rytmickej kontúry a sústavy dynamicky rozhodených farebných plôch -- Spomienka na Paríž (1936), Biele práčky (1936), Slovensko (1936 – 1937), Rodinka (1936), Vianoce (1936), V slovenskej dedine (1937), Slnečné okno (1937) a napokon ružovo fialové Pokušenie (1936) a kultová Zemiaková madona (1936). Všetky nové výrazové prvky Bazovského maľby sú teda v súlade so zmenami obsahovej a významovej osnovy diela, prispôsobujúcej sa záchvevom subjektívneho, nadovšetko artistného výkladu tradičného ľudovožánrového motívu. Dôraz na noblesné účinky arabesky farby, jej emotívneho a nie znakového pôsobenia, vynáša na povrch diela výraz okamžitej psychologickej dispozície maliara, stáva sa výlučným prostriedkom jeho sebavyjadrenia. Skutočnosť života slovenského ľudu i jeho štylizácia v obraze strácajú -- pre našu modernu obvyklú -- symbolickú hodnotu: dielo poukazuje len spätne k sebe samému a k jeho tvorcovi.
Zoznam diel autora: