22. November 2016, 19:00
Biografia: Narodil sa 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936-37 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1920-1930 pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, 1939-1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. 1934 vystavoval vo Viedni, v rokoch 1942, 1958 a 1967 boli jeho diela vybraté do kolekcie pre Bienále v Benátkach. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960-1961, Slovenská národná galéria). 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť.
Poradové číslo: | 31 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1946
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložený posudok dr. Kataríny Bajcurovej.
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 25 x 33 cm
Značené: Značené vpravo dole "MAB".
Popis:
„Samota“
je dokladom zvláštneho, experimentujúceho obdobia tvorby Miloša A. Bazovského. Bazovského zlomový prechod na pozície čistej výtvarnosti bol teda v istom zmysle nevyhnutný. „Tvorba obrazov“ sa mu stala svojím spôsobom azylom, formou dištancie od zraňujúcej, všestranne nepriateľskej vonkajšej skutočnosti. Nájdené nové významy postupne provokovali i novú formu Bazovského diel. Odhodil už nepotrebné barličky koloristickej symboliky a jej funkciu pridelil plošnej, širokej čiernej kontúre, ktorá neznejasňuje tvar, ale razantne ho vyčleňuje a zároveň i rozhraničuje plochy pre umiestnenie svietivých drahokamov farebných plôch a plošiek. Týmto sa aj Bazovský definitívne vzdialil od byzantnskej koncepcie. Jednostranným zdôraznením neznakovej geometrickej osnovy kontúry, dodal farbe nie emotívne, ale skladobné značenie. Tým však zároveň podporil imanenciu, artistnosť vyznenia maliarskeho diela ako takého. Explicitne sa však táto nová tendencia prejaví až v tvorbe po roku 1946. Po takmer dvojročnej pracovnej nečinnosti začína na jar 1946 kresliť. Opätovne prichádza k slovu inšpirácia umením starého Egypta. Tentoraz však celkom oslobodená od predchádzajúcich nacionalistických konotácií: „…základným prvkom obrazovej výstavby ostáva mu tvar a plocha. Plocha stvárnená do jednoduchého, konkrétne vymedzeného, no nie stroho ohraničeného tvaru, ktorý je poňatý s chvejivou maliarskou senzibilitou, so zmmyslom pre osobnostné spracovanie farebnej hmoty. Plocha proti ploche, striedanie lineárneho a plošného rytmu, pôsobivé variovanie princípu horizontály a vertikály, vystriedané občas dramatuzujúcim arytmickým akcentom diagonály – to je zhruba Bazovského maliarsky názor prvý rokov po oslobodení“ Najvýznamnejšie obrazy z roku 1946 -- Práčky, Noc, Námestie, Žltý most stavajú opätovne a azda ešte dôraznejšie na strohej kompozícii. Uplatňuje sa pôsobivosť kontúry a s ňou agresívnejšia farebná škála, na tmavom pozadí a žiarivé farebné akordy – studené žlté, chromoydové zelené, drapové tóny, okry, najmä v nádherných zátišiach -- Zátišie s ovocím a stoličkou (1946), Ovocie (1946), Zátišie (1947), Jarné zátišie (1947).
Zoznam diel autora: