22. November 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 90 000,- Sekera. 1952. Olej na plátne. 90 x 70 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013)
€ 76 000,- Pobožnosť v horách. 1931. Olej na plátne. 92 x 83 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
€ 38 000,- Košiar. Okolo 1955-57. Olej na kartóne. 27 x 40 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 34 000,- Krajina s kostolíkom, sýpkou a člnom.. Okolo 1951-54. Olej na kartóne. 26 x 41 cm.(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 32 000,- Hrabačka. Okolo 1952. Olej na kartóne. 32,5 x 43 cm. (100. večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 32 000,- Leštiny. 1949. Olej na kartóne. 26 x 42 cm. (107. večerná aukcia , 13.11.2012)
Biografia: Narodil sa 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1936 účasť na Bienále v Benátkach, 1936-37 študijné pobyty v Juhoslávii. 1937 cesta do Poľska a Švédska. 1920-1930 pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, 1939-1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. 1934 vystavoval vo Viedni, v rokoch 1942, 1958 a 1967 boli jeho diela vybraté do kolekcie pre Bienále v Benátkach. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960-1961, Slovenská národná galéria). 1979 sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť.
Literatúra: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967; Abelovský, J., Ruttkay, J.: Miloš A. Bazovský. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 37 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1929
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane autorský štítok s popisom diela a katalógové číslo 33 z výstavy SNG Bratislava (1960 – 61). Dielo pochádza pôvodne zo zbierky dr. Karola Vaculíka (1921 – 1992), významného slovenského umeleckého historika, autora knižných publikácií, expozícií a výstav základného významu. 1952 – 1970 bol riaditeľom Slovenskej národnej galérie. Karol Vaculík bol osobným priateľom Miloša A. Bazovského, autor jeho prvej monografie a kurátor viacerých jeho výstav na pôde Slovenskej národnej galérie.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 52 x 38 cm
Značené: Značené vpravo dole "Bazovský"
Popis:
„Senníky“
sú galerijným dielom Miloša A. Bazovského z jeho prvého vrcholu tvorby. Ustaľovanie takého nového názoru na podobu slovenského mýtu bolo – pravda – v Bazovského tvorbe rozhrania dvadsiatych a tridsiatych rokov len pozvoľné, pretržité, a kompromisné. Rozhodujúci prelom však možno vypozorovať pri porovnaní už spomínaných benkovských alúzií, akými bol predovšetkým varianty obrazu Detvianska melódia (1930) a Detviansky hájnik (1930), ale potom najmä olejové skice, veľkorozmerné kresby a napokon definitívna obrazová kompozícia Porada (1930) so štúdiami a obrazom Hrobári (1930), i o čosi neskoršíe veľkorysé kompozície Z kostola – Závadka (1932), Lazníci – Zázrivci (1932). Pre tento východiskový obrazový rad je podľa Karola Vaculíka príznačné „smerovanie k veľkému formátu… ale aj určitá ortodoxia… prejavujú sa všetky klady, prednost a typické vlastnosti tejto slohovej kategórie, veľká dekoratívna forma, jej kontúrovanie, zjavné plošné tendencie, redukcia farebnej škály… ale aj niektoré nedostatky, nebezpečia a úskalia, najmä nadmernosť statických prvkov, určitý nábeh k symetrálnosti, prevaha štylizácie atď.“ My dodáme, že najmä spomínané kontúrovanie, ale aj akési celkové „stvrdnutie“ tvarovej obrazovej zostavy, ktoré je výsledkom konštruktívneho úsilia sceľujúceho žánrové fragmenty do tuhých blokov anonymných maliarskych plôch, sa dá len ťažko interpretačne vybaviť púhou snahou o naplnenie Benkom sformulovaného pojmu monumentalizácie. Zdá sa, že práve opačne, Bazovského motiváciou bolo „prekročenie hraníc“ heroickej monumentalizácie zámerným nadsadením niektorých stránok Benkovho štýlu – najmä plošnosti vyjadrenej stereotypnou obrysovou líniou uplatňujúcou sa už v inej funkcii, než tomu bolo v jeho obrazoch. Kým Benkova línka má nadovšetko dekoratívne, do značnej miery samoúčelné, kaligrafické značenie, Bazovského linkovanie štylizuje celkový výraz, myšlienkovú atmosféru obrazu. Bazovského „kontúrové“ obrazové kompozície zo začiatku tridsiatych rokov (Baby. 1930 ; Po daždi. 1930; Na klebetách. 1930; Tichý dvor.1930; Chudobní ľudia. 1930) však prinášajú oveľa dôležitejší prielom. Predvádzajú celkom zmenený prehovor žánrového obrazu: „zreteľnú baladickú intonáciu, zameranú na intenzívnu evokáciu obsahu, obsahovosti, ale … nie vo folklórnom a miestopisnom zmysle … ide predovšetkým o obsahové vyznienie motívu, o uplatnenie prvkov skladobných a rytmizačných. Vo všeobecnosti sa odvoláva na formové prvky poimpresionistickej maľby (Gauguin, van Gogh, ale aj istá časť ruského a nemeckého expresionizmu), no v pozadí jasne cítiť prítomnosť symbolicko-psychickej, dušespytnej koncepie munchovskej…“. Všetko sa nakoniec zavŕši v niekoľkých kľúčových dielach z rokov 1931 – 1933 (Na lístie. 1931, Detvania. 1931, Na lístie. 1931, Starosti. 1931, Pastier. 1931, Myšlienky. 1931, Chudobná paša. Okolo 1932, Lužnianska madona. 1932,Hrochoť, 1932. Hospodár. 1932, Cesta. 1932, Odpočinok – Lazníci 1933, Heľpianka. 1933, Pobožnosť 1933, V kostole 1933).
Zoznam diel autora: