Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 180 000,- Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm .(107. večerná aukcia, 13.11.2012) € 176 000,- Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011) € 146 000,- Z Detvy. 1932. Olej na plátne. 81 x 96 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015) € 120 000,- V jeseni-Turiec. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013) € 98 000,- Z bošáckeho kraja. 1943. Olej na plátne. 84 x 65 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 90 000,- Na pole (Liptov). 1930 - 32. Olej na plátne. 52 x 75 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014) € 87 000,- Z Tisovského kraja.. 1946. Olej na plátne, 66 x 47 cm. (110. večerná aukcia , 23.04.2013)
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením".
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
„JESEŇ“ je vyslovene galerijné dielo, pochádzajúce z najlepšieho tvorivého obdobia Martina Benku. Benkova maľba v rokoch 1921--1927 mnohé z jeho zámerov len kompromisne naznačila. K ich plnohodnotnému dopovedaniu došlo až v syntéze prvej polovice tridsiatych rokov. Vo väčšine obrazov tej doby viac, ba rozhodujúcim spôsobom zdôraznil úlohu figúry: "... ich spoločnou črtou je motív jednej alebo viacerých postáv vynárajúcich sa z neviditeľnej priehlbne smerom dopredu, k divákovi... Touto skladbou figurálneho výjavu dosiahol organickú zrastenosť ľudskej postavy s terénom, ktorého prudké zvlnenie zapríčiňuje kontrast "vystupujúcich" a "ponárajúcich sa" figúr v pomerne plytkom priestore..." Maliarsky tvar sa stáva celkom neosobný, zbavený predchádzajúcej záľuby v arytmických, samoúčelných odbočkách. Všetko sa sústreďuje na jednoznačnosť obrazového celku. Takto dosiahnutú obrazovú suverenitu novej maliarskej reči však Benka nakoniec v profilujúcich prácach obodobia syntézy využil v duchu starých, už poznaných symbolických ctižadostí. Stala sa mu prostriedkom priam nadľudskej monumentalizácie krojovanej figúry, jej kompozičnej adorácie v celkom ideálnom, nadčasovom svete akéhosi mýtického slovenského Parnasu (Na zákrute, 1931; Trávnice, 1931; S batohmi (Dve ženy s batohmi), 1931; Drevorubači pod Salatínom, 1931; Cestou na salaš, 1933; Matkina pieseň, 1933; Zo žatvy (Lôm), 1934; Dve ženy, 1933--1934; Na pole, 1934; Horské ženy liptovské, 1936; Zo žatvy (Sliače), 1937; Krajina z Terchovej, 1937). Suverenitu dosiahnutej maliarskej reči Benka nakoniec v profilujúcich prácach tohto obdobia využil o čosi neskôr v duchu starých, už poznaných symbolických ctižiadostí. Definitívne uzavretie tomuto smerovaniu, ktoré vrcholí v období slovenského štátu, kedy sa stáva prirodzenou súčasťou oficiálnej ideológie, dal napokon patetickými, mnohofigurálnymi kompozíciami z rokov 1942--1949 (cyklus Strážcovia a Ochrankyne Slovenska, 1942; Odolnosť, 1942; K výšinám jari, 1945; Na miestach padlých, 1946; Z bojov a žialov k slobode, 1946; Drevári pod Ďumbierom, 1946--1949; Stopy vojen (Stopy kultúr), 1947; Nad rodnou dedinou po povstaní, 1947).