22. November 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY RANÝCH DIEL MARTINA BENKU DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 25 000,- Moravský motív. 1910-13. Olej na plátne. 28 x 42 cm (129. letná aukciaí, 14.06.2016)
€ 22 737,- Juhočeská krajina. Okolo 1914-15. Olej na plátne. 63 x 52 cm. (83. zimná aukcia, 2. 12. 2008)
€ 20 000,- Chalupa od Miľoňovíc. Okolo 1914-15. Olej na kartóne. 34 x 51 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013)
€ 20 000,- Miloňovice- Jeseň. 1917. Olej na kartóne. 55 x 70 cm. (114. zimná aukcia, 03.12.2013)
€ 20 000,- Motív z južných Čiech. Okolo 1914 - 18. Olej na kartóne. 35 x 49 cm. (111. letná aukcia, 11.06.2013)
€ 17 200,- Z Oravy. 1913. Olej na kartóne. 22 x 33 cm. (119. večerná aukcia , 11.11.2014)
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením".
Poradové číslo: | 6 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1910 - 13
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane štítok s popisom diela.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 40 x 48 cm
Značené: Značené vpravo dole "M. Benka".
Popis:
„Juhočeská krajina“
je raným dielom Martina Benku. Jeho profesionálne začiatky poznačili krátke epizodické kontakty s impresívnou slohovosťou. I keď tento vplyv pretrval až takmer do roku 1920, prísnejším meradlám štýlu zodpovedajú len elegické krajinky, ktoré vznikali v prvých dvoch rokoch pražských štúdií (Krajina s rybníkom I, 1910; Krajina so stromami, 1911; Motív z moravskej dediny, 1911; Stromy nad vodou 1912). Jeho maľba úvodných rokov totiž rýchlo spela od významovo neurčitého secesného impresionizmu k znakovo čitateľnejšiemu secesnému symbolizmu. Praha roku 1909 a príchod do ateliéru Kalvodovej súkromnej maliarskej školy znamenala hviezdnu hodinu Benkovho životného i umeleckého osudu. Kalvoda patril nielen vekom, ale aj výtvarnou orientáciou k mladšej, slavíčkovskej a hudečkovskej generácii českej krajinomaľby. Jeho luminizmus, či kompromisný impresionizmus práve v čase Benkovho príchodu do Prahy prekonával zlomové obdobie. Nadobúdal čoraz výraznejší secesný dekoratívny charakter, postavený na súzvuku dvoch-troch základných, náladovú atmosféru obrazu určujúcich farieb. Kalvodov secesný impresionizmus sa stal pre Benku rozhodujúcim východiskovým podnetom. Podmienil jeho maliarske pokusy vznikajúce v rokoch 1910--1913 počas školských výjazdov na Šumavu, ale predovšetkým na Úprkovo Moravské Slovácko, ktoré bolo Kalvodovi -- jeho pôvodom, umeleckými i kultúrnymi sklonmi -- najbližšie. V Benkovej monografii koriguje Marian Váross všeobecný i svoj vlastný starší názor, podľa ktorého sa Benkove dotyky so secesiou dajú datovať až obrazovou sériou interiérov slováckych izieb z rokov 1914--1916 a tvrdí, že "... podrobnejšie štúdium jeho kresbového materiálu si... vynucuje posunúť začiatok týchto dotykov do rokov 1911--1912, keď sa Benka v rámci kalvodovského náladového krajinárstva dostal aj k typicky secesnému akcentovaniu krajinárskej nálady, teda k jej presahom do elegizmu až sentimentalizmu". Budeme ešte radikálnejší ako Váross, ktorý tento príklon k secesii vzťahuje len na vtedajšiu Benkovu kresbu a podľa neho jej už niet v obrazoch, v ktorých sa "secesnosť mení na sotva citeľný dekoratívny prízvuk, sprevádzajúci iné dominantné tóny". Podľa nás sú prvé Benkove maliarsky náročnejšie olejomaľby (Tôňa, okolo 1913; Štúdia smrekového lesa, 1913; Juhomoravská krajina -- Rohatec, 1913--1914; Krajina s rybníkom, okolo 1914) ovplyvnené práve tým stredoeurópskym secesným variantom impresionizmu.
Zoznam diel autora: