22. November 2016, 19:00
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením".
Poradové číslo: | 38 |
Odhadovaná cena: | 10 000 – 12 000 € |
Konečná cena: | 12 900 € |
Rok: Okolo 1928
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Dielo pochádza pôvodne zo zbierky dr. Karola Vaculíka (1921 – 1992), významného slovenského umeleckého historika, autora knižných publikácií, expozícií a výstav základného významu. 1952 – 1970 bol riaditeľom Slovenskej národnej galérie.
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 44 x 16,5 cm
Značené: Značené vpravo dole "M.Benka"
Popis:
„Kone na paši“
sú komornou prácou Martina Benku, výrečne zachytávajúcou jeho maliarsku koncpeciu záveru 20. rokov. Patrí teda do prvého obdobia štýlového hľadania monumentalizácie obrazu slovenskej krajiny a jej ľudu v tvorbe Martina Benku. Definitívne sa prejavilo v rokoch 1925 – 28. Jeho povahu charakterizoval Karol Vaculík takto: "...postupne sa ustálilo na veľkej zjednodušenej lapidárnej forme, na istom princípe heroizácie krajiny a človeka, teda na typických prvkoch monumentalizácie. Jej súčasťou boli aj prostriedky štylizácie, pojem statuárnosti a statickosti. Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu, pri ktorej princíp symetrality zápasil s prvkami arytmie a zložitejších, náročnejších kompozičných schém. Napokon treba spomenúť farebnosť. Bola neobyčajne dôležitým prvkom obrazovej skladby. Spočívala v redukcii farebnej škály, v prevalencii sýtych, zemitých tónov okrovej, hnedej, ďalej intenzívnej tmavomodrej, v popolavých tmavočervených tónoch". V obraze "Na rieke Orave" nachádzame v zárodočnom štádiu viaceré z týchto maliarskych postupov: jadrnú kompozičnú skratku, plošnosť i expresivitu rukopisného podania. Jednako istá drsnosť, nediferencovanosť temnej farebnosti a svetelnej kompozície, protirečí úrovni maliarovho umeleckého poznania, o ktorom sme hovorili pri miloňovických dielach. Napokon subtílnejšie interpretácie dokazujú, že Benkova tematizácia slovenského mýtu mala oveľa zložitejšie východiská. Sám maliar považoval za zlomové cézanistické obrazy "Ovčiar" a "Práčky pri mlyne v Kiripolci", maľované roku 1919, teda ešte pred druhou oravskou cestou. Nám sa vidí, že za jedno z kľúčových diel by sa mohla označiť aj "Prosba za úrodu" z roku 1920, najmä pre príznačnú pietistickú symboliku, ktorú sprostredkováva už nielen expresia krajiny, ale najmä figurálna stafáž: kľačiaca sedliačka, roľník zo záprahom a v druhom obrazovom pláne náboženská procesia. Dôležité pri tomto obraze je i to, že jeho celková maliarska kultúra, najmä barokovo teatrálna, "čipkovaná" obloha, oveľa jednoznačnejšie a vývinovo preukaznejšie než "Rieka Orava", dosvedčuje súvzťažnosť s Benkovými secesnými, predprevratovými východiskami. Napokon, priamočiara expresivita maliarskeho podania "Rieky Oravy" definitívne a bez pokračovania doznieva v niekoľkých obrazoch nasledujúceho roku (Drevorubači na Fatre, 1921; Jeseň na Spiši, 1921). Neskôr sa ozvala už len epizodicky (Huklievo, 1926), aj to len v súvise s výnimočnosťou, "neslovenskosťou" témy. Bez ohľadu na ďalšie štýlové premeny, boli Benkove heroizačné kompozície vždy podobou jeho osobnej filozofie - práve ona totiž poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti".
Zoznam diel autora: