22. November 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY DIEL HONORÉ GARCIU CONDOYA DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 5 000,- Sediaci akt. 1940. Sadra. 87,5x 62 x 90 cm.(116. večerná aukcia , 08.04.2014)
€ 929,43,- Satyr a nymfa. 1948. Kresba perom, tušom na zažltnutom papieri. 43 x 29 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
€ 929,43,- Tri figúry. 1948. Kresba perom, tušom na zažltnutom papieri. 43 x 29 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
€ 600,- Milenci (štúdia k soche). 1948. Uhoľ, beloba na papieri. 43 x 28 cm. (111. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 11.06.2013)
NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY KRESBOVÝCH DIEL HONORÉ GARCIU CONDOYA DOSIAHNUTÉ NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
€ 7 174,- Sediaca žena. 1948. Akvarel, ceruza na papieri. 65 x 49,5 cm. Praha 2009
€ 1 900,- Naháči. Akvarel, pero na papieri. 33 x 25 cm. Paríž 2005
€ 1 648,- Milenci. 1947. Akvarel, gvaš na papieri. 34 x 25 cm. Praha 2011
€ 1 400,- Štyria naháči. Akvarel, ceruza, pero na papieri. 27,5 x 37 cm. Paríž 2012
€ 1 300,- Bez názvu. Akvarel na papieri. 57 x 42 cm. Madrid 2013
€ 7 174,- Sediaca žena. 1948. Akvarel, ceruza na papieri. 65 x 49,5 cm. Praha 2009
€ 1 900,- Naháči. Akvarel, pero na papieri. 33 x 25 cm. Paríž 2005
€ 1 648,- Milenci. 1947. Akvarel, gvaš na papieri. 34 x 25 cm. Praha 2011
€ 1 400,- Štyria naháči. Akvarel, ceruza, pero na papieri. 27,5 x 37 cm. Paríž 2012
€ 1 300,- Bez názvu. Akvarel na papieri. 57 x 42 cm. Madrid 2013
Biografia: Narodil sa 21. 11. 1900 v Zaragoze, zomrel 1. 1. 1953 v Madride. 1915 začal študovať na Škole krásnych umení v Zaragoze. Rozhodol sa podpisovať svoje diela upraveným priezviskom po matke: Condoy (Condón). 1918 usporiadal samostatnú výstavu v rodnom meste. 1929 vystavoval v Barcelone. Po výstave odišiel do Madridu, potom do Paríža. Zoznámil sa s dielami Laurensa, Zadkina, Brancusiho, Arpa. 1933 krátko pobudol v Paríži, zúčastnil sa konkurzu o Cenu mesta Ríma, ktorú vyhral. Odišiel do Talianska, usadil sa v Ríme, kde žil a tvoril v duchu kubizmu až do 1936. 1936 vystavoval na Bienále v Benátkach. Odchádza do Belgicka. 1937 odrezaný od vlasti, kde zúrila občianska vojna, sa vrátil do Paríža, kde sa usadil. V prvých rokoch po vojne sa autorova tvorba pohybuje v škále od klasicizujúcej figúry cez expresívnu štylizáciu tvaru k abstraktným priestorovým kompozíciám. 1948 strávil šesť mesiacov v Československu. Samostatne vystavoval v Prahe a Bratislave. 1952 sa zhoršil jeho zdravotný stav a odchádza do Španielska.
Literatúra: Štěpánek, P., Ilečková, S.: H. C. Condoy en Checoslovaquia.Kat. SNG. Bratislava 1991.; Bravo M.C., Martinéy D.F., De Haro García N, Castro I.M.: Analogías en el arte, la literatura y el pensamiento del exilio español de 1939. Madrid 2010; Bravo M.C.: La política artística del franquismo: el hito de la Bienal Hispano-Americana de Arte. Madrid 1996; Honorio García Condoy: 1900-1953 : Palacio de la Lonja, 28 de marzo al 28 de abril de 1983. Zaragoza. Ayuntamiento. Delegación de Extensión cultural. 1983
Poradové číslo: | 65 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1950
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Kresba rudkou, farebnými ceruzami na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 45,5 x 31 cm
Značené: Značené vpravo dole "Condoy"
Popis:
„HLAVA ŽENY“
sú zaujímavým príkladom „picassovskej“ kresby Honoré Garciu Condoya z polovice štyridsiatych rokov. V jeho tvorbe nastupuje vtedy nová etapa, tzv. obdobie Búst, ktoré sa vyznačujú istým druhom psychologického realizmu. V prvých rokoch po vojne sa autorova tvorba pohybuje v škále od klasicizujúcej figúry cez expresívnu štylizáciu tvaru k abstraktným priestorovým kompozíciám. 1948 strávil šesť mesiacov v Československu. Pomáhal organizovať výstavu Španieli parížskej školy, ktorú usporiadal Hollar v Prahe. Samostatne vystavoval v Prahe a Bratislave. Maliarstvo umelcov republikánskeho Španielska: Honoré Condoya, ale aj Oscara Domíngueza, Fernanda Hoyosa, Baltazara Loba, Hernanda Vinésa, Joaquína Peinadu, Antonia Clavého, Manuela Violu, Honoria Condoya, Julia Gonzálesa a ďalších býva radené do Picassovho okruhu. Po porážke španielskych republikánov i neskôr počas vojny prišli natrvalo do Paríža. Viacerí z nich po vojne opakovane navštívili Československo a aj Slovensko, najmä po mimoriadnom ohlase pražskej výstavy "Umenie republikánskeho Španielska - Španielski umelci parížskej školy" roku 1946. A tak sa stalo, že tvarovo vybrúsené pôžitkárske obmeny neskorého kubizmu v súdobej tvorbe popicassovských Španielov, možno ešte viac než maliarstvo ich majstra, podnietili povojnové pokusy bratov Hložníkovcov, Ladislava Gudernu, ale aj Petra Matejku, Eugena Nevana a niektorých ďalších z ich generácie.
Zoznam diel autora: