22. November 2016, 19:00
Biografia: Narodil sa v roku 1928 v Klubinej, zomrel roku 2002 v Bratislave. V rokoch 1949-1954 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Fraňa Štefunka. Ako jeden zo zakladajúcich členov skupiny Mikuláša Galandu sa zaslúžil o rozvinutie odkazu moderny na Slovensku, reakciou na podnety svetového moderného umenia. Antona Čuteka možno zaradiť medzi najvýznamnejších umelcov slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia. 1959 získal 2.cenu za plastiku Nedopusťte v súťaži Hrozby a nádeje ľudstva. Vystavoval od roku 1966 a po roku 1970 sa od aktivít Skupiny Mikuláša Galandu dištancoval. Sochár Anton Čutek.
Literatúra: Mojžiš, J.: Galandovci. Trenčín 2014; Lichnerová, R., Brogyányi D., Lörincz J. : Anton Čutek - Plastiky ; Juraj Čutek - Plastiky. Katalóg výstavy : Slovenské banské múzeum, Galéria J. Kollára, Banská Štiavnica, 9. 8. 1995 - 30. 9. 1995; Kukal J., Arnold R.: Galandovci. Legendy slovenskej moderny 1969 – 1989. 2010
Poradové číslo: | 61 |
Odhadovaná cena: | 2 500 – 3 000 € |
Konečná cena: | 3 400 € |
Rok: 1964
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Publikované a reprodukované in: Mojžiš, J.: Galandovci.
Skupina Mikuláša Galandu. Q-ex Trenčín 2003, s. 90
Technika: Patinovaný epoxid
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: Výška 84 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„Sediaca“
je galerijnou prácou Antona Čuteka. Nedocenený sochár budoval svoj umelecký progran na pôde Skupiny Mikuláša Galandu (zakladajúci člen). Zo začiatku je evidentná inšpirácia kubizmom, no neskôr sa v jeho tvorbe prejavuje vplyv prístupu anglického sochára Henryho Moora a jeho poňatím figurálnych plastík. Na základe týchto inšpiračných zdrojov si Čutek v polovici 20.storočia osvojil preňho neskôr charakteristický autorský rukopis. Jeho tvorba obsahuje charakteristiky ako tvarová jednoduchosť, či výstavba objemu s dôrazom na obrysovú líniu. Čutek svoje diela, ktoré vychádzali z tvarov reálnych vecí, výraznou štylizáciou oprostil o rušivé detaily a dopracovali ich až do podoby archetypálnych znakov, čím dosiahol monumentálne vyznenie jeho plastík. Pre Antona Čuteka sú typické najmä figurálne motívy a variácie tém ľudskej postavy, najmä postavy ženy, matky a tiež skloňuje tému dvojice, napr. súsošie Dvaja (1966), plastika Milenci (1964), Dve ženy (1960-1970), Rodina (1960), Dve sediace ženy (1960-1970) všetky v zbierke Slovenskej národnej galérie. Autorova práca s hmotou je vyjadrená expresívnym členením plného a prázdneho priestoru medzi ktorým prebieha napätý dialóg. V hmote autor zachytáva podstatu ľudského bytia. Mnohé jeho diela pôsobia robustne napr. Stretnutie po boji (1979) a svojim objemom akoby si podmaňovali priestor, no autor okrem skôr spomínanej monumentálnej plastiky tvoril aj v oblasti komornej plastiky.
Zoznam diel autora: