22. November 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY SOCHÁRSKYCH DIEL VLADIMÍRA KOMPÁNKA DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 7 300,- Huslista. Okolo 1985. Drevo, polychrómia. Výška 141 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
€ 6 000,- Fašiangy (Mačka). Okolo 1975 – 80. Drevo, polychrómia. Výška 145 cm. (87. jesenná aukcia, 6. 10. 2009)
€ 2 700,- Zvonička. Okolo 1975. Morené drevo. Výška 120 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
Biografia: Narodil sa 28. 10. 1927 v Rajci. 1939-47 študoval na žilinskom gymnáziu, prvé výtvarné poučenia od profesora gymnázia, sochára S. Bíroša. 1947-49 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave (prof. G. Mallý, J. Mudroch, K. Sokol). 1949-54 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Jozef Kostka). 1956 prvé drobné plastiky vidieckych žien. 1957 spoluzakladateľ Skupiny Mikuláša Galandu. 1960 začína striedavo žiť v Bratislave a Rajci. 1964 účasť na XXXII. Bienále v Benátkach. 1961-62 prvé drevené skulptúry. 1965-66 prvé znakové gvašové kresby. 1967 cena G. Herdera vo Viedni. Účasť na EXPO 67 Montreal. 1969 drevené sochy pre EXPO ´70 v Osake, prvé drevené zvieratká a hračky. 1973 začína sústavnejšie maľovať. 1972 pozastavené členstvo v ZSVU. 1974 mytologická tematika Turoňa v maľbe i plastike. 1977-80 v maľbe séria zím, opätovné prijatie do ZSVU. 1982 v maľbe motív krásky a zvieraťa, drevené penáty a poľné znaky v soche a kresbe. 1990-93 drevené sochy veľkých rozmerov skladané z rozlične morených drevených dosiek. Samostatné výstavy: 1959 - Bratislava, Galéria C. Majerníka, 1961 - Varšava, Gdansk, Štetín (spolo s A. Klimom), 1965 - Bratislava, Mestská galéria, 1968 - Galéria mesta Bratislavy, 1972 - Oblastná galéria, Banská Bystrica, Martin, SNM, 1977 - Martin, Etnografický ústav, 1979 - Bratislava, Múzeum umeleckých remesiel, 1981 - Brno, datasystém, Viedeň, Stredisko rakúsko-slovenského priateľstva, 1982 - Havana, Čs. kultúrne stredisko, Bratislava, Dom kultúry, Žilina, Považská galéria, Dolný Kubín, Oravská galéria, 1983 - Banská Bystrica, Oblastná galéria, 1984 - Norimberg, Galéria Groll, Praha, Galéria Zlatá lilie, 1985 - Viedeň, Slovart, 1986 - Helsinky, Hyvinkää, Kemi, Kuusankosi, 1988 - Bratislava, Galéria mesta Bratislavy, Praha, Národní galerie, Berlín, Čs. kultúrne stredisko, 1989 - Karlove Vary, Varšava, Štetín, 1992 - Zürich, galéria umenia, 1993 - Bratislava, Slovenská národná galéria.
Literatúra: Mojžišová, Iva: Vladimír Kompánek. Sochy – kresby. Kat. výst. OG. Banská Bystrica 1972; Plevza, Viliam: Vladimír Kompánek. Bratislava 1988; Rusinová, Zora – Kubíková, Klára: Vladimír Kompánek. Sochy, kresby. Kat. výst. SNG. Bratislava 1993; Mojžiš, Juraj: Galandovci 1. Trenčín 2003; Mojžiš, Juraj: Galandovci 2. Trenčín 2004; Mojžiš, Juraj: Vladimír Kompánek. Trenčín 2008.
Poradové číslo: | 58 |
Odhadovaná cena: | 9 000 – 12 000 € |
Konečná cena: | 9 000 € |
Rok: Okolo 2003
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložené Čestné prehlásanie umeleckého kovolejára Ľubomíra Špányiho zo dňa 13. 6. 2016, podľa ktorého sochu vyhotovil podľa návrhu Vladimíra Kompánka vo vzájomnej konzultácii s ním a pod jeho autorským dozorom.
Technika: Zvárané železo
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: Výška 235 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„Poľný znak“
je rozmermi i umeleckými kvalitami reprezentačné dielo Vladimíra Kompánka. Podľa Kataríny Bajcurovej: „... program modernej revitalizácie ľudovej a národnej tradície rozvinul v 60. rokoch vo svojej tvorbe z „galandovcov“ najmä sochár Vladimír Kompánek. Stal sa dovŕšiteľom snáh „nacionálnej“ línie medzivojnovej moderny, v jeho diele vyvrcholila tematizácia „drevenej a drevárskej kultúry malého vrchárskeho národa“ (Aurel Hrabušický). I keď nadviazal na moderný objav archetypu, problém podstaty jeho sochárskeho jazyka je zložitejší. Časť inšpirácií bola maliarskej, plošnej povahy (Joan Miró, Paul Klee), iná časť sochárskej a priestorovej (napr. odkazy na nekonečné stĺpy Constantina Brancusiho), pričom sám uprednostňoval frontálne komponovanie tvaru – siluetu a obrys v priestore a aditívne, vertikálne narastanie tvaru. Tieto skutočnosti súvisia so špecifikami a genézou Kompánkovho tvorivého procesu: pre zrod jeho výtvarného jazyka mali rozhodujúci význam empirické podnety a vnemy, prednostný bol podiel oka a až potom hmatu. Charakteristický tvarový repertoár sa tak odvíjal od videného, zmyslovo a pocitovo zažitého prostredia vidieckeho – „dreveného“ – domova a jeho prvkov. Do snehu schúlené drevenice, ženy vo vlniakoch, prvky ľudovej architektúry: kríže, náhrobky, trojuholníkové štíty, zvonice, poľné ostrvy, stĺpy, rebrinové ploty a iné charakteristické motívy Kompánkovho obrazového sveta sa procesom abstrahovania, vzájomného spájania, kombinovania menili na zvláštne zostavy totemických skulptúr, kde znak architektúry – kaplnky, zvonice, štítu – často evokoval znak figúry – ženy, matky, madony a vice versa. Svojbytne sa tak prestupovali, splývali do novotvarov architektonické, figurálne a predmetné znaky. Tento totemický, skryto rituálny, symbolicko-nadčasový charakter Kompánkových sôch Dominik Tatarka priliehavo nazval penátmi, „ochrannými božstvami domova“.
Zoznam diel autora: