22. November 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 13 700,- Čítajúca. Okolo 1940-44. Olej na plátne. 25 x 50 cm. (102. jarná aukcia výtvarných diel , 13.03.2012)
€ 11 119,96,- Krajina od Nového Mesta. Okolo 1940. Olej na kartóne. 70 x 100 cm. (63. jarná
aukcia, 28. 3. 2006)
€ 8 800,- Hlava mladej ženy (Hlava dievčaťa). 1956-57. Olej na lepenke. 45 x 40 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
€ 8 600,- Kytica. 1951. Olej na kartóne. 44 x 33 cm. (101. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností, 06.12.2011)
€ 8 200,- Kytica. Okolo 1946 - 47. Olej na plátne. 52 x 44 cm. (122. večerná aukcia, 21.04.2015)
€ 7 302,66,- Pražská modelka. Okolo 1939. Tempera, gvaš na kartóne. 61 x 45 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
Biografia: Narodil sa 26. 6. 1913 v Novom Meste nad Váhom, zomrel 10. 2. 1972 v Bratislave. 1934-35 študoval na Ukrajinskej akadémii, 1935-39 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Nowak). Po štúdiách žil v rodisku, od 1945 v Bratislave. 1950-72 pôsobil pedagogicky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, 1954 docent, 1966 profesor, vedúci Oddelenia monumentálnej maľby. 1940 bol na študijnom pobyte vo Viedni. 1940 mal samostatnú výstavnú premiéru v Bratislave. Po 1945 člen komisie pre reorganizáciu výtvarného života, jeden z iniciátorov založenia Slovenskej národnej galérie, Vysokej školy výtvarných umení a ďalších výtvarníckych inštitúcií. 1946-48 člen Umeleckej a vedeckej rady. Počas vojny člen Spolku slovenských výtvarných umelcov, 1945 zakladajúci člen Skupiny 29. augusta, 1946 vstúpil do pražskej Umeleckej besedy. 1946 študijná cesta do Paríža pri príležitosti výstavy mladého československého umenia. Samostatne vystavoval v Novom meste nad Váhom (1934), Bratislave (1940, 1943 s Pribišom, 1948, 1949, 1959, 1963, 1964), Prahe (1946). Výstavy súborného diela mal v Bratislave (1983, Slovenská národná galéria), Prahe (1983, Národní galerie) a Banskej Bystrici (1984, Oblastná galéria).
Literatúra: Kára, Ľ.: Peter Matejka. Bratislava 1963; Bachratý, B.: Peter Matejka. Bratislava 1978); Bartošová-Pinterová, Z.: Peter Matejka - súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1983; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997.
Poradové číslo: | 47 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1942
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela, štítok Slovenskej
národnej galérie, podľa ktorého bolo dielo súčasťou výberu súbornej výstavy Petra Matejku v Slovenskej národnej galérii (1983). Dielo pochádza pôvodne z pozostalosti prof. Juraja Haluzického (1911 – 1991). Stál pri zrode Komorného súboru VŠMU v Bratislave, spolupracoval so zborom Národného divadla v Bratislave a so zborom SĽUKu. V roku 1962 založil spolu s Jánom Strelcom Bratislavský detský zbor, ktorý viedol ako umelecký vedúci. Významnú kapitolu v Haluzického umeleckej činnosti tvorí jeho 25-ročné pôsobenie v Speváckom zbore slovenských učiteľov. Do zboru prišiel v roku 1952 ako žiak Jána Strelca a v rokoch 1954 – 1977 bol jeho dirigentom. Okrem pedagogickej a umeleckej práce nemenej významná je jeho činnosť organizátora hudobného života na Slovensku.
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 66 x 53 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„Portrét (Žena v modrom II.)“
je výnimočným dielom Petra Matejku. Patrí ku kľúčovým dielam slovenského maliarskeho „nadrealizmu“. Podľa Aurela Hrabušického, maliari vojnovej Avantgardy 38 „... namiesto surrealistickej snovej práce predvádzali galériu zasnených mladých žien (katalóg k výstave Nové Slovensko, SNG 2013). A v tomto kontexte práve „erotické sfingy“ Petra Matejku - podľa Ivy Mojžišovej - predstavujú „najkrajšie ženy v slovenskom maliarstve“ (Nadrealizmus a Avantgarda 38, 2006). Matejka v raných dielach nadsadil citovú, zmyslovú a pôžitkársku stránku svojho profesora W. Nowaka (Akt, 1937; Kytica, 1938; Pražská modelka, 1938; Krajina, 1938; Dievča s Čadce, 1938; Ležiaca -- Spiaca žena, 1938; Kytica I, II, 1939; Krajina I, II, 1940; Zátišie s ovocím, 1940). Prvé závažnejšie obrazy "slovenského" obdobia (Kytica, 1940; Zabitá holubica, 1941; Zátišie s mŕtvym vtákom, 1941; Chudobná, 1941; Dievča pri okne, 1941; Dedinčanka, 1941; Chlapec s baretkou, 1942) využívaním poetiky fragmentarizácie reality, osamenia jej vecných útržkov v tajomnom svete obrazu, vlastne len kopírujú spôsob inotajného iskrenia medzi "skutočnostným" a "výtvarným" tak, ako sa to už dávnejšie zaužívalo v celom generačnom názorovom spektre. Aj narážky na vojnovú realitu v "Zabitej holubici", či sociálny sentiment "Chudobnej", alebo "Chlapca s baretkou" sa nevymykajú z podobných generačných riešení. Rovnako, v zrejmých Mudrochových stopách a jeho hľadania opory v klasike európskej maľby, odchádza Matejka roku 1941 do Viedne, aby v múzeách kopíroval starých španielskych majstrov. Od tejto chvíle sa však aj zároveň stávajú generačné podobnosti Matejkových úsilí čoraz menej zreteľné. Vzápätí nasledujúce obrazy, majmä podobizne žien vynárajúcich sa z neurčitého, anonymného, tajomného pozadia (Dáma v modrom, 1942; Pred zrkadlom, 1942) síce vychádzajú z mudrochovskej alegorickej dispozície obrazových zložiek, významové dôrazy Matejkovho inotaja sú však podstatne iné. Dobová kritika prijala Matejkove imaginatívne portréty s neskrývaným nadšením: písalo sa o novom type "mondénneho portrétu", ktorý do slovenskej moderny uviedol len prednedávnom Janko Alexy. Upozorňovalo sa na príklady Šímu a Zrzavého i na tvarovú presnosť a kompozičnú vyváženosť renesančnej maľby. To všetko možno prijať, dajú sa však vypozorovať aj svojprávnejšie motivácie Matejkovho výkladu jednej zo schém generačnej ikonografie. Stačí sa len sústrediť na zatiaľ len jemné posuny významov Matejkových portrétov neskutočne skutočných žien. Jeho ústupu od mudrochovskej preduchovnelej poetiky, k čoraz otvorenejšiemu prízvukovaniu zmyslovosti, erotizmu, ženskej krásy "osebe".
Zoznam diel autora: