22. November 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 27 000,- Slovenská krajina. 1936. Olej na plátne. 60 x 81 cm. (105. letná aukcia, 12.06.2012)
€ 27 000,- Les. 1962. Olej na plátne. 101 x 35 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 27 000,- Maky. 1960. Olej na lepenke, 100 x 51 cm.(107. večerná aukcia , 13.11.2012)
€ 12 800,- Kompozícia I.. 1975. Olej na plátne. 65 x 33 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
€ 12 800,- Kompozícia II. 1975. Olej na plátne. 65 x 33 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011)
€ 10 622,05,- V noci. 1995-96. Olej na plátne. 66 x 60 cm. (59. jesenná aukcia, 4. 10. 2005)
€ 7 400,- Chodci. 1980. Olej na kartóne. 27 x 25 cm. (95. zimná aukcia, 7. 12. 2010)
€ 7 302,66,- V noci. 1955-56. Olej na plátne. 66 x 60 cm. (61. zimná aukcia, 29. 11. 2005)
€ 6 400,- Záhrada V.. 1988. Olej na plátne, dublované na kartóne. 26 x 37 cm. (98. letná aukcia, 07.06.2011)
Biografia: Narodila sa 23. 1. 1909 v Bratislave. V závere gymnaziálnych štúdií (1919--1927) navštevovala súkromnú školu G. Mallého v Bratislave. 1927--1929 študovala na Académie Julien v Paríži, 1929--1930 na Académie de ľ art moderne (prof. Léger, Exterová, Marcoussis, Ozefant), 1930--1932 na súkromnej maliarskej škole A. Exterovej v Paríži. Štúdiá jej umožnila finančná podpora jej otca Ing. D. Fridrika, ktorý sa po rozvode s matkou trvalo usadil v USA. 1931 vystavovala v Prahe, bola prijatá za členku Umeleckej besedy. 1932 návrat z Paríža, usadila sa v Bratislave, členka Umeleckej besedy Slovenskej. 1933--1937 dlhšie študijné pobyty v Paríži, cesty po Európe, 1934 pobyt v ZSS 1939--1943 žila s manželom českého pôvodu prof. MUD Šimerom v Plzni. 1941 jej v Plzni protektorátne úrady zatvorili výstavu ako prejav "entartete kunst". Jej manžel bol v auguste 1942 za napomáhanie páchateľom atentátu na ríšskeho protektora Heydricha zatknutý, 1943 popravený. 1943--1945 žila v Prahe, 1945 návrat do Bratislavy. 1946 vstup do Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, stala sa predsedníčkou Bloku Slovenských výtvarníkov. Členka slovenskej delegácie na I. zasadnutí UNESCO v Paríži. 1949 členka Ústredného zväzu československých výtvarných umelcov. Od 1951 žila na Liptove, od 1954 v Liptovskom Mikuláši.
Literatúra: Peterajová, Ľ.: Ester M. Šimerová. Bratislava 1966; Peterajová, Ľ.: Ester M. Šimerová. Bratislava 1978; Peterajová, Ľ.: Ester Martinčeková Šimerová. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1994; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999; Paterajová, Ľ.: Ester M. Šimerová. Bratislava 2014.
Poradové číslo: | 52 |
Odhadovaná cena: | 10 000 - 12 000 € |
Konečná cena: | 9 000 € |
Rok: 1947
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane POPIS diela autorkinou rukou a dve oceňovacie nálepky n.p. DIELO.
Technika: Pastel, kombinácia techník na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 50 cm
Značené: Značené vľavo hore autorskou značkou
Popis:
„RUŽE“
sú neskoršie dielo Ester Šimerovej. Jeho asketická, maliarsky číra povaha však jasne zodpovedá jej osobitej umeleckej koncepcii. Ktorá rozhodujúcim spôsobom podmienila celé Šimerovej maliarske dielo. Nielen autentický, pritom však neodvodený modernizmus jej maľby, ale aj jej "pozitívne" významové vyznenie, len nepriamo a vzdialene súvisiace s prízemnou realitou dobového života. Šimerovej artizmus sa totiž až na menej dôležité vybočenia bránil akýmkoľvek priamym vzťahom so všednosťou "skutočnostného". Zároveň však otvorené vyjadrenie moderného životného pocitu stavia Šimerovú do čela toho generačného smerovania, ktoré vyznávalo obdiv k vizuálnym formám civilizácie 20. storočia. Popri Majerníkovi a Mudrochovi tak Šimerová zastupuje dalšiu, významom rovnocennú alternatívu umeleckého svetonáhľadu jej generácie, vzpierajúcej sa vo svojej podstate nemaliarskemu "komentovaniu" dobovej politickej situácie. Na rozdiel od nich, Šimerová už celkom otvorene uprednostnila vychutnávanie do seba uzavretej, nadčasovej krásy "reality" svojprávneho výtvarného obrazu, ktorý nechce byť viac, než len nepriamym odkazom k problematickej politickej skutočnosti mimo neho. Proti názoru, stavajúceho v tomto zmysle Šimerovú do istého protikladu k vedúcim osobnostiam jadra jej generácie sa zvykne citovať jej osobné vyznanie, zverejnené roku 1949 v diskusii o abstraktnom umení na stránkach Kultúrneho života: "Bol to kubizmus, ktorý definitívne zúčtoval so všetkými pokusmi o únik pred skutočnosťou. Otvoril nám oči a dal nám dlho a úporne popieranú základnú pravdu nášho vizuálneho života: geometrický tvar. Pomohol nám uvedomiť si tú časť prírody, ktorou nás obklopila civilizácia. Ukázal nám geometrické prvky už nie ako abstraktné hračky, ale v ich plnej životnej funkcii... Kubizmus bol návratom k prírode, lebo postavil umelcov, zbavených drapérií a konvencií opäť do sveta skutočnosti... Mnohí ľudia omylom hľadali v kubizme sloh našej doby. Bola to len cesta späť do života...".
Zoznam diel autora: