2x

Rok: 2006

Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku.

Technika: Objekt, kombinovaná technika

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 73 x 113 cm

Značené: Značené vpravo dole "Jana Želibská“

Popis:

„2x“
je príznačným dielom Jany Želibskej, medzinárodne uznávanej osobnosť našej alternatívnej výtvarnej scény. Podľa Ivana Jančára sa Želibská: "...po počiatočných prácach vychádzajúcich z pop-artového poučenia v rámci realizácie enviromentov, uskutočňuje na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov niekoľko akcií s dôrazom na komunikatívnosť a prelínanie umenia so životom. Jej akčné prejavy sa odohrávajú nielen v prírodnom prostredí, kde vychádza z mytológie alebo ľudových zvykov, ale aj v komornejších mestských prostrediach, kde spolupracuje so svojimi priateľmi. Téma obnaženej ženskej figúry sa v jej tvorbe prelína s vlastnou otvorenosťou, snahou o bezprostrednú komunikáciu a depatetizáciu umenia...". Patrí k progresívnej generácii akčných a konceptuálnych umelcov, ktorí vstúpili na československú výtvarnú scénu v 60. rokoch 20. storočia. Vo svojej ranej tvorbe prehodnotila podnety medzinárodných tendencií, najmä pop-artu a francúzskeho Nového realizmu. Jeho teoretik Pierre Restany v roku 1973 napísal katalóg k jej samostatnej parížskej výstave Chuť raja, kde príznačne nazval Janu Želibskú „večnou snúbenicou jari". V rokoch 1959 - 1965 študovala Jana Želibská na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch grafiky a monumentálnej maľby a v roku 1968 získala štipendijný pobyt v Paríži, ktorý žil práve atmosférou študentských nepokojov. Po návrate domov ju zastihli udalosti augusta 1968.  V novembri rovnakého roku spolu s Alexom Mlynárčikom a Karolom Lackom na protest odriekli svoju účasť na medzinárodnom bienále súčasného umenia Danuvius v Bratislave. Aj táto manifestácia politického postoja určila vylúčenie Jany Želibskej z oficiálneho výstavného života po roku 1971 v období normalizácie. Navyše sa vo svojom výtvarnom názore odklonila od akademického školenia. Stála pri zrode environmentu a objektu v 60. rokoch, akcie a konceptu v 70. rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na konci 80. rokov a videoumenia v 90. rokoch 20. storočia. Ako jediná vo svojej generácii otvorene tematizovala intimitu, vzťahy mužov a žien, a „oslávila" ženské telo z (proto)feministického východiska. K svojmu vzťahu k feminizmu sa vyjadrila takto: „Nikdy som sa nehlásila k feministickému programu. Ak som bola feministkou, potom som ňou bola celkom nevedomky. Môj pohľad na ženu je rovnaký ako na muža. Od úsmevno-kritického až po sarkastický. Moje prežívanie je veľmi súkromné, a tak všetky získané ‚informácie prerábam, posúvam, dotváram. Čiže hrám sa." (Lucia Gregorová, Vladimíra Büngerová, 1997)

Zoznam diel autora:

StratenáPrerušený obrazHodinyAkt.2xČakanie IIKrajina IOna IIIPred použitím odstráňteNOCČAKANIEISOLATION