22. November 2016, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 18 600,- Krajina II. 1990. Olej na preglejke. 84 x 104 cm. (93. jesenná aukcia. 5. 10. 2010)
€ 17 426,81,- Leto. Okolo 1963. Olej na plátne. 80 x 65 cm. (68. zimná aukcia, 28. 11. 2006)
€ 14 400,- Trio v parku. Okolo 1970 – 75. Olej na plátne. 75 x 60 cm. (91. aukcia, 18. 5. 2010)
€ 14 300,- Osamelá v lese. Okolo 1970 – 75. Olej na sololite. 49 x 33 cm. (92. letná aukcia, 8. 6. 2010)
€ 10 000,- Letné ráno.. 1974. Olej na plátne. 41 x 70 cm. (109. jarná aukcia, 19.03.2013)
€ 8 796,39,- Hudba. Okolo 1972. Olej na plátne. 135 x 110 cm. (51. jesenná aukcia, 12. 10. 2004)
Biografia: Narodila sa 10. júna 1932 v Nových Zámkoch. Zomrela 2008 v Bratislave. 1950-1955 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Mudroch). Generačne patrí k tzv. Nástupu 57, štýlovo a duchovne sa skôr kontaktovala s umením mladších vrstiev maliarstva druhej polovice šesťdesiatych rokov. Najmä s jeho alternatívnou (a zároveň marginálnou) líniou, vyznávajúcou imaginatívnosť, fantazijnú štylizáciu „reality“ (Albín Brunovský a jeho eklektici). Viera Žilinčanová reprezentovala počas života naše výtvarné umenie na známych prehliadkach a festivaloch maľby v Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Prahe, Brne, Havane, Krakove, Dusseldorfe, Stockholme, Bruseli, Berlíne, Paríži, Nice, Cagnes sur Mer, Berlíne, Zűrichu, Montreali, New Yorku, kde získala medzinárodné ceny a uznania. 1956 sa zúčastnila na letnej maliarskej škole Oskara Kokoschku (Schule des Sehens). 1978 Grand Prix na IV. Medzinárodnom bienále maľby v Košiciach.
Literatúra: Váross, M. a kol: Slovník súčasného slovenského umenia. Bratislava 1967; Podušel, Ľ.: Viera Žilinčanová. Bratislava 2003.
Poradové číslo: | 70 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1980
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 53 x 73 cm
Značené: Značené vľavo dole "Žilincanová 80"
Popis:
„AKTY V LESE“
sú dielo zrelej tvorby Viery Žilinčanovej. V rodokmeni jej tvorby nachádzame najmä viditeľný príklad umenia René Magritta a Paula Delvauxa. Tieto východiská neskôr „zjemňuje“ v mene lyrizácie „všedného“, čo rovnako dobre vyhovovalo nenásilnej akceptácii dobových požiadaviek „angažovanosti“ tvorby, ako aj požiadavkám domácej kritiky, ale aj - v jej prípade - zahraničnej klientely. Žiadajúcej „moderný“ maliarsky tvar a zároveň ľúbivosť a významovú prístupnosť obrazu. Žilinčanovej parky s prechádzajúcimi sa, meditujúcimi, či (najčastejšie) muzicirizujúcimi ženskými figúrami chceli zvestovať v zásade jednoduchú myšlienku. O jednote človeka a univerza. Podvojnosť empírie a alegórie nachádzala v Žilinčanovej neskorých obrazoch východisko bližšie k nadčasovej lyrizujúcej poézii než k priamym narážkam na realitu doby. Navodzovali sa viac všeobecné humanistické postoje než nejaké metafory „o živote“. Uprednostňovala harmonizujúce riešenia, spočívajúce v prízvukovaní "večnosti" prírody, života. Príznačné je pritom, že predvádzanie takýchto sentimentálnych významov nakoniec celkom prekrylo štýlový radikalizmus pôvodných umeleckých zámerov.
Zoznam diel autora: