Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 2 800,- Sv. Alžbeta. 1956. Glazovaná keramika. 40 x 14 cm (129. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 14.06.2016)
€ 2 600,- Šesť zbojníkov-kalíšky. Okolo 1955. Glazovaná keramika. Výška 12 cm (129. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 14.06.2016)
€ 2 000,- Hôrni chlapci. 1953. Glazovaný keramický reliéf. 32 x 44 cm. (98. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 07.06.2011)
€ 1 400,- Vynášanie moreny. Okolo 1970. Pálená, glazovaná keramika. 22 x 19 cm. (111. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 11.06.2013)
€ 1 350,- Sv. Katarína. 1956. Glazovaná keramika. 22 x 10 cm (129. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 14.06.2016)

Biografia: Ignác Bizmayer sa narodil 20. 4. 1922 v obci Košolná pri Trnave. 1936 bol prijatý do keramického oddelenia učňovskej školy pri Slovenskej keramike v Modre. 1939-1952 pracuje ako maliar bežných úžitkových a dekoratívnych výrobkov fajansovej produkcie vo výrobni Slovenskej keramiky v Modre. 1940-1950 cesty po slovenskom a moravskom vidieku s Jozefom Balušíkom. 1952-1957 pôsobí ako vedúci maliarskej dielne v Modre vo výrobni ľudového umeleckého družstva Slovenská ľudová majolika. 1954 ho Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave klasifikuje ako majstra ľudovej umeleckej výroby a ľudového umelca. 1956 sa stáva členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 1957 sa osamostatňuje a začína pôsobiť vo vlastnom ateliéri v Harmónii ako profesionálny keramický figuralista. Z literatúry: Fabry, I. B., Bratislava 1962; Michalides, P.: I. B., Bratislava 1972; Pranda, A.: I.B., Bratislava 1983. Súčasné obchodné renomé Ignáca Bizmayera je jednoznačné. Naša výtvarná kritika, umelecká história, etnografia ho už dávnejšie považuje za prvého a zároveň najvýznamnejšieho ľudového umelca, ktorý si dokázal cieľavedomým úsilím vydobiť štatút profesionálneho výtvarníka (okrem neho možno menovať len niekoľkých porovnateľných umelcov, ktorí vyšli taktiež z fajansovej výrobne v Modre: Imricha Kóňu (1917-1982), Jána Sklenára (1924), Františka Polakoviča ( 1925) a Jozefa Franka (1925).

BIZMAYER IGNÁC (1922)