„Zátišie s mlynčekom“ možno pokladať za príklad kubistickej štylizácie obrazu v ranej tvorbe Vincenta Hložníka. Na ceste vlastného umeleckého vývinu sa Hložník stretol s Picassom dvakrát. Kým prvý kontakt bol dôležitý skôr pre ikonografickú stránku formovania jeho obrazovej reči jeho raného maliarstva, povojnová inšpirácia znamená zásadný obrat. Všimnime si len, ako sa z picassovských cirkusových sujetov postupne vytráca pôvodné expresívne napätie osudového existenciálneho rozporu medzi citovým predvádzaním individuálneho osudu človeka a chladnou, nezúčastnenou chaotickosťou sveta, ktoré podmieňovalo metaforickosť raných Hložníkových diel. Teraz je dôležitejšia presnosť kompozície, bezpečná istota tvaru. To sa však dá tvrdiť i o ďalších sujetových oblastiach Hložníkovej maľby rokov 1946--1947. Pribúdajú predtým takmer nepoznané intímne motívy aktov a zátiší, krajina, civilistické mestské námety, ba aj ľudový žáner (Z cirkusu, 1946; Cirkusová skupina, 1946; Dvaja harlekýni, 1946; Klaun s koníkom, 1946; Krasojazdkyňa, 1946; Žena s lampou, 1946; Sediaca, 1946--1947; Zátišie s lampou, 1946; Muž s koňom, 1947; Klaun, 1947; Krasojazdkyna, 1947; Pri bare, 1947; Trio, 1947; Zátišie s holubičkou, 1947; Zátišie s lampou, 1947; Zátišie s rybkou, 1947; Zátišie so zrkadlom, 1947). Hložníkov erbový motív násilia a utrpenia si však rovnako udržiava svoju dôležitosť -- v zápasoch človeka so zverom a najmä v skrytých poukazoch bilických tém (Ukrižovanie, 1946; Golgota I, II, 1946; Odpočinok na úteku, 1946; Pieta, 1946; Útek do Egypta I, II, 1946; Únos, 1947; Násilie, 1947).
