07. Marec 2017, 18:00
Biografia: Narodil sa 20. 5. 1931 v Trenčíne. Zomrel 23. 9. 1998. 1950-1956 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Čemický, Matejka, Fulla, Želibský). 1957 zakladajúci a profilujúci člen tvorivej Skupiny Mikuláša Galandu. 1966 Cena Cypriána Majerníka. 1958 jeho prvá súborná výstava zatvorená, výstavnú prieméru mal až roku 1965 v Galérii mesta Bratislavy. Zúčastnil sa na medzinárodných prehliadkach československého umenia v Paríži, Sao Paolo, Benátkach, Mníchove, Osake, Seville a New Yorku. 1999 bol ocenený in memorian cenou Martina Benku a Výročnou cenou Združenia A-R Christmas. Samostatne vystavoval v Bratislave (1966, 1987, 1990-95, 1998-2004), Budapešti (2000), Essene (1991). Jeho diela sú reprezentatívnym spôsobom zastúpené v SNG i vo významných zbierkach v zahraničí.
Literatúra: Matuštík, R. : Moderné slovenské maliarstvo. Bratislava 1965; Mojžišová, I.: Milan Paštéka. ARS 1970, 1-2; Hrabušický, A.: 60. roky. Výtvarný život, 1994, č. 2-3; Kol. Autorov: Milan Paštéka. Levice 2001.
Poradové číslo: | 173 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 700 € |
Rok: Okolo 1975
Technika: Kresba pastelom, farebnými ceruzami na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 23 x 31 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„Figúry v interiéri“
dokladajú vývin autorovho zaujatia skúmaním možností maľby a kresby vrcholiace v zjednotenom geste maliarskej spontánnosti. Podľa Zuzany Bartošovej: „... jeho predchádzajúce práce boli introvertné a tlmočili subjektívne existenciálne pocity – Odkiaľ prichádzajú veľké, pokojnejšie maľované tvary prudko gestikulujúcich postáv vo viacfigurálnych kompozíciách? Paštékove plátna zaplnili vzájomne komunikujúci extroverti, ktorých grotesknosť násobí mierka niektorých častí tela – nikdy nie hlavy. Práca inšpirovaná Kráľom UBU upozornila Milana Paštéku na dôležitosť a zároveň i absurditu spoločenskej dimenzie individuálneho ľudského života: postavy na obrazoch majú niektoré časti tela poznačené patafyzickými znakmi. Konkretizuje sa prostredie, v ktorom sa pohybujú: mení sa na ohraničený interiér s motívom stola a stoličky. Aktéri vystúpili zo svojho súkromia, sú v spoločnosti, realizujú sa vo vzájomných stretnutiach, rozhovormi i čakaním na niekoho, kto neprichádza. Nielen Jarry, alej aj Beckett, Ionesco, Sartre, Mrožek, Havel, Karvaš a ďalší autori, ktorí riešili vzťah jednotlivca a spoločnosti v absurdnej alebo drásavo naliehavej rovine, boli vtedy na programe dňa ...“. Podľa kurátora viacerých Paštékových výstav, Petra Michaloviča: “ … Paštéka nikomu nič nevnucoval a prázdnymi frázami nič nepropagoval, len bez slov ponúkal divákovi svoj pohľad, teda svoju interpretáciu sveta. Ponúkal malé príbehy, ponúkal svoje svedectvo o stave vecí, ponúkal obrazy afektov…“.
Zoznam diel autora: