25. Apríl 2017, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 18 000,- € Kaštiel v Liptovskom sv. Jáne. 1943. Olej na kartóne. 68 x 97 cm. (116. večerná aukcia, 08.04.2014)
€ 10 300,- Zamyslený bača. Okolo 1921-28. Rudka, pastel na hrubom papieri. 50 x 57 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 8 800,- Na priedomí (Liptovská Osada). Okolo 1929 – 31. Pastel na papieri. 60 x 40 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
€ 8 298,- Stará Bratislava. 1960. Olej na sololite. 120 x 125 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
€ 8 298,- Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
€ 7 966,- Tekovské leto. 1968-69. Olej na sololite. 120 x 140 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
€ 5 643,- Žena vo vlniaku. 1929-1932. Pastel na kartóne. 60 x 43 cm. (70. jarná aukcia, 20. 3. 2007)
Biografia: Narodil sa 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Súborné výstavy mal v Bratislave (1954, 1984, 1995 spolu s Bazovským a Palugyayom, Slovenská národná galéria).
Literatúra: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984; Abelovský, J.: Janko Alexy. Trenčín 2008.
Poradové číslo: | 8 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: Okolo 1921-28
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Získané na 100. večernej aukcii SOGY (2011)
Technika: Rudka, pastel na hrubom papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 50 x 57 cm
Značené: Značené vľavo dole "Alexy"
Popis:
„ZAMYSLENÝ BAČA“
je zberateľskou exkluzivitou. Pochádza totiž z nástupného obdobia tvorby Janka Alexyho. Maliarove diela tohoto umelecko-historického charakteru sú dnes na trhu nedostupné. V máji roku 1921 poriada Alexy spoločnú výstava v Bratislave s Gustávom Mallým a Františkom Foltýnom v bratislavskom Župnom dome. Zjavujú sa prvé povzbudivé kritiky pre umelca, ale aj výstavu ako celok. Je hodnotená ako prvé predstavenie moderny v Bratislave. Alexy vystavuje prvé zrelšie maliarske diela. Sú pod vplyvom melanchólie sociálnej maľby českého maliara Františka Foltýna: Pri hrade v Bratislave (1921), Zo židovskej štvrte v Bratislave (1921). Súbežne s tým sa zjavujú baladické ľudovožánrové kompozície: Pohreb (1921), Golgota (1921), Bača a smrť (1921). Zároveň otvára významnú sujetovú línie tvorby so zbojníckou tematikou, vznikajú najmä rozprávkovo podfarbené, romantizujúce kompozície: Hôrni chlapci (1921), Horí ohník, horí (1921) Vatra (1923). Niekde do tohoto kontextu môžeme radiť aj predkladané dielo “Bača”. Je totiž dôkazom Alexyho minulostného chápania umenia, ktoré bolo ešte vystupňované zdôrazňovaním obrazových významov naivity, detinskosti v duchu baladického, rozprávkovo podfarbeného romantizmu. Pripomeňme si - jednou z motivácií Alexyho modernistického prehovoru ľudovo-žánrovej témy bola polemika s národopisným poňatím ľudového žánru u Martina Benku, ale aj v tvorbe staršej, ešte predprevratovej generácie Hanulu, Augustu, Mallého a ďalších. Avšak, ako konštatoval aj jeho monografista: "... ani jemu sa ešte nepodarilo úplne a jednoznačne vyhnúť istej konvencii v poňatí slovenského námetu. Postupne upúšťa od zásadného predsavzatia ignorovať tradičné folkloristické hľadiská... Jeho prejav nadobúda prvky secesnej dekoratívnosti...". Marian Veselý tým zrejme myslí najmä na Alexyho olejomaľby, tesne predchádzajúce najšťastnejšiemu obdobiu jeho maľby prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov (Drevorubač, 1926; Kopala studničku, napájala páva, 1927; Pijú, chlapci, pijú, 1928; Balada -- Pieseň o vŕbe, Na stráži, 1927). Oproti predchádzajúcim prácam tu Alexy v podstate len ďalej nadsadzuje sentimentálny dôraz, aby ustálil žáner do akejsi divokrásnej, ornamentálnej, baladickej podoby.
Zoznam diel autora: