Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 48 000,- Pegas. Okolo 1990. Bronz (technika strateného vosku), zlátenie. 86 x 108 x 55 cm. (86. letná aukcia, 9. 6. 2009)

Biografia: Narodil 12. mája 1922 v Nitre, v rodine sochára Júliusa Bártfaya. Od detstva bol v styku s umením, vnímal sochársku tvorbu v otcovom ateliéri. Od 1939 študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti u prof. Ferenca Sidlóa. Tu naňho vplývali predovšetkým odkaz neoklasicizmu a robustná figurácia plastík Ivana Meštroviča. 1942 v dôsledku vojnových udalostí štúdium prerušil a vrátil sa na Slovensko. 1945 vstupuje na AVU v Prahe, kde absolvoval u profesora Karla Pokorného v roku 1949. 1950 usadil sa v Bratislave, kde si zriadil sochársky ateliér. 1953 – 1958 pôsobil ako odborný asistent ma Katedre architektúry Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. 1960 podieľa sa na sochárskej výzdobe Pamätníka padlých v Bratislave. 1961 cesta do Paríža, stretáva sa s Ossipom Zadkinom (1890-1967), ktorého vplyv vo využití negatívnych a pozitívnych tvarov sochy sa odrazil v umelcových neskorších veľkorozmerných dielach. 1962 – 1965 monumentálne práce pre Sliač, Nitru a Bratislavu. 1966 začína experimenty s kolážami – pod vplyvom celosvetovej odozvy výstavy fantazijného umenia (Bienále Sao Paolo). 1967 samostatné výstavy v Moskve a Leningrade. 1968 tvorba koláží sa stáva rovnocennou so sochárskymi aktivitami. Priateľstvo s Albínom Brunovským – spoločná výstava v Nitre. 1971 študijná cesta do Veľkej Británie, stretnutie s Henyry Moorom (1898 – 1986) – táto udalosť podmienila ďalšiu sochárovu tvorbu. 1972 Pomník Ľudovíta Štúra v Bratislave. 1981 monumentálne diela – fontána Živá voda a fontána Planéta mieru pred dnešným prezidentským palácom. 1982 retrospektíva jeho tvorby v UB Bratislava. Monumentálna plastika Hirošima, na objednávku Svetovej rady mieru. 1983 podiela sa na výzdobe Gottwaldovho námestia v Bratislave. 1984 samostatné výstavy v Prahe, Berlíne a Lipsku. 1985 víťazí v súťaži UNESCO na Pamätník I. Gándhiovej (nakoniec nerealizované). 1986 vyvrcholenie komornej tvorby – fantazijno-imaginatívna štylizácia. Témy Veľkej Moravy. 1991 päť mesiacov v USA (New York). Výstava sôch a koláží v New Canaane. 1992 – 1995 surrealistické koláže – antická mytológia i támy robotov. 1997 samostatná výstava bronzov a koláží v Bratislave. 2000 študijná cesta do USA (Los Angeles, San Francisco, Chicago, New York). Celkom vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Venoval sa aj maľbe, kresbe a tvorbe koláží. Jeho tvorba je rozmanitá – okrem sochárstva sa venuje aj maliarstvu, kolážam a kresleniu, je v nej cítiť množstvo vplyvov a siaha od kubizmu cez neoklasicizmus až po surrealizmus. Je sochárom komorných aj monumentálnych foriem. Podieľal na dotváraní interiéru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Od 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Už v roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu, v roku 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Od roku 1973 mu patrí Cena Cypriána Majerníka. Pri príležitosti jeho sedemdesiatin mu udelili Kríž prezidenta SR I. stupňa.

Literatúra: Podušel, Ľ.: Tibor Bártfay. Bratislava 2000

BÁRTFAY TIBOR (1922 - 2015)