25. Apríl 2017, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 48 000,- Pegas. Okolo 1990. Bronz (technika strateného vosku), zlátenie. 86 x 108 x 55 cm. (86. letná aukcia, 9. 6. 2009)
Biografia: Narodil 12. mája 1922 v Nitre, v rodine sochára Júliusa Bártfaya. Od detstva bol v styku s umením, vnímal sochársku tvorbu v otcovom ateliéri. Od 1939 študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti u prof. Ferenca Sidlóa. Tu naňho vplývali predovšetkým odkaz neoklasicizmu a robustná figurácia plastík Ivana Meštroviča. 1942 v dôsledku vojnových udalostí štúdium prerušil a vrátil sa na Slovensko. 1945 vstupuje na AVU v Prahe, kde absolvoval u profesora Karla Pokorného v roku 1949. 1950 usadil sa v Bratislave, kde si zriadil sochársky ateliér. 1953 – 1958 pôsobil ako odborný asistent ma Katedre architektúry Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. 1960 podieľa sa na sochárskej výzdobe Pamätníka padlých v Bratislave. 1961 cesta do Paríža, stretáva sa s Ossipom Zadkinom (1890-1967), ktorého vplyv vo využití negatívnych a pozitívnych tvarov sochy sa odrazil v umelcových neskorších veľkorozmerných dielach. 1962 – 1965 monumentálne práce pre Sliač, Nitru a Bratislavu. 1966 začína experimenty s kolážami – pod vplyvom celosvetovej odozvy výstavy fantazijného umenia (Bienále Sao Paolo). 1967 samostatné výstavy v Moskve a Leningrade. 1968 tvorba koláží sa stáva rovnocennou so sochárskymi aktivitami. Priateľstvo s Albínom Brunovským – spoločná výstava v Nitre. 1971 študijná cesta do Veľkej Británie, stretnutie s Henyry Moorom (1898 – 1986) – táto udalosť podmienila ďalšiu sochárovu tvorbu. 1972 Pomník Ľudovíta Štúra v Bratislave. 1981 monumentálne diela – fontána Živá voda a fontána Planéta mieru pred dnešným prezidentským palácom. 1982 retrospektíva jeho tvorby v UB Bratislava. Monumentálna plastika Hirošima, na objednávku Svetovej rady mieru. 1983 podiela sa na výzdobe Gottwaldovho námestia v Bratislave. 1984 samostatné výstavy v Prahe, Berlíne a Lipsku. 1985 víťazí v súťaži UNESCO na Pamätník I. Gándhiovej (nakoniec nerealizované). 1986 vyvrcholenie komornej tvorby – fantazijno-imaginatívna štylizácia. Témy Veľkej Moravy. 1991 päť mesiacov v USA (New York). Výstava sôch a koláží v New Canaane. 1992 – 1995 surrealistické koláže – antická mytológia i támy robotov. 1997 samostatná výstava bronzov a koláží v Bratislave. 2000 študijná cesta do USA (Los Angeles, San Francisco, Chicago, New York). Celkom vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Venoval sa aj maľbe, kresbe a tvorbe koláží. Jeho tvorba je rozmanitá – okrem sochárstva sa venuje aj maliarstvu, kolážam a kresleniu, je v nej cítiť množstvo vplyvov a siaha od kubizmu cez neoklasicizmus až po surrealizmus. Je sochárom komorných aj monumentálnych foriem. Podieľal na dotváraní interiéru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Od 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Už v roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu, v roku 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Od roku 1973 mu patrí Cena Cypriána Majerníka. Pri príležitosti jeho sedemdesiatin mu udelili Kríž prezidenta SR I. stupňa.
Literatúra: Podušel, Ľ.: Tibor Bártfay. Bratislava 2000
Poradové číslo: | 64 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1998
Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Publikované a reprodukované: Podušel, Ľ.: Tibor Bártfay. Bratislava 2000, č. repr. 99, s. 191. Druhý odliatok diela je v majetku KOOPERATIVA a.s.
Technika: Bronz
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: Výška 177 cm
Značené: Značené dole "Tibor Bártfay".
Popis:
„ZLATÉ RÚNO I.“
patrí ku kľúčovým sochárskym dielam Tibora Bártfaya. Podľa autorovho monografistu Ľubomíra Podušela: „... v súbore niekoľkých voľne stojacich statuí vyčnieva nad ostatnými ... bronzová socha Zlaté rúno (1998), za námet ktorej si umelec vybral postavu Iasona, jedného z hrdinov antických bájí. Pripomeňme si, že Iason sa na lodi Argo plavil do tajomnej Kolchidy, aby získal zlaté rúno, a podnikol túto nebezpečnú cestu preto, aby očistil pamiatku svojho otca, zbavil vlasť diktátora a zaujal dedičný trón. Je známe, že Iason si pred rozhodujúcim bojom nasadil masku barana a – parafrázujúc Ovídia – „zvieracia podoba táto dvíha v ňom smelosť, neznáma sila udatnosť splodí!“ Práve maska je tým ideovým jadrom diela, jeho sémantickým uzlom, pretože maska bola symbolom antických mystérií, stredovekých a novovekých karnevalov, inkvizičných autodafé a tiež súčasných pokryteckých pohonov na čarodejnice, ktoré najčastejšie uplatňujú tí, čo sami neveria v seba, a zaregistrovali už aj stratu vlastnej identity. Skrátka, maska je tiež symbolom novej podoby dnešného človeka. Bartfay sa preto sústredil práve na ňu. Kým postava je štylizovaná, tlmočená sochárskou skratkou, maska je vypracovaná do jemných detailov (dokladá to niekoľko samostatných materiálových štúdií hrdinovej hlavy), až za ňou zreteľne tušíme Iasonovu tvár. Dokonca, cítime akoby táto maska jeho tvár neskrývala, ale obnažovala. Je to maska aj tvár hrdinu z minulosti i súčasného človeka zároveň. Už získal zlaté rúno, dosiahol teda svoj cieľ, ale aj tak cez všetky jeho masky - hoci aj masku blahobytu a úspechu - preráža v nej výraz skepsy a nadčasového smútku...“.
Zoznam diel autora: