25. Apríl 2017, 19:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 108 000,- Deti. 1946-47. Olej na plátne. 96,5 x 119 cm. (108. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností , 04.12.2012)
€ 102 000,- Uspávanka v poli. 1935. Olej na plátne. 97 x 113,5 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec. Okrem maliarstva sa venoval i literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti. Samostatne vystavoval v Prahe (1932), Košiciach (1931, 1933, 1938), Bratislave (1932), Liptovskom Mikuláši (1933). Súborné výstavy mal v Liptovskom Mikuláši (1982), Prahe (1982), Bratislave (1990). Galéria P. M. Bohúňa sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu a stálu inštaláciu jeho diel.
Literatúra: Lenko, J.: Jan Hála. Bratislava 1951; Abelovský, J.: Jan Hála. Bratislava 1977; Abelovský, J.: Jan Hála. Trenčín 2007.
Poradové číslo: | 30 |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Konečná cena: | 74 000 € |
Rok: 1927
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 61 x 96 cm
Značené: Značené vpravo dole " J. Hála 27"
Popis:
„Na važeckom salaši“
je zberateľsky vzácne diela Jana Hálu zo záveru prvého obdobia pobytu vo Važci (od 1923). Na rozdiel od diel po roku 1931, sa obrazy z prvých važeckých rokov na verejnom trhu s umením nezjavujú. V týchto prácach postupne preberá určujúcu úlohu pôsobenie veľkej, farebne nelomenej plochy spolu, s redukciou palety na teplé tóny. Olejomaľba Trepačky ľanu (1925) je prvou výraznejšou prácou takéhoto dekoratívneho charakteru. Je namaľovaná pokojným splývavým rukopisom. Prevažujú valéry červenej. Celok komponovaný v zlatom reze akcentuje symetrickosť, pokojnú, harmonickú obrazovú náladu. Stredobodom obrazovej plochy je motív dvoch žien, vytrepávajúcich ľanové steblá. Dôležité je práve to, že ide o dvojicu figúr, zoradených za sebou v identickej pozícii. Do výrazovej reči obrazu tak popri dekorativizme farebnosti vstupuje akcent rytmizácie „znaku pohybu“. To je postup, ktorý o čosi neskôr Hála využije na radikálnu premenu statického výrazu dovtedajších riešení. Predbežne však vychutnáva práve túto stránku, precizuje dekoratívne pôsobenie všetkými dostupnými výrazovými prostriedkami. Originálne je aj využitie ikonografických ponúk sujetu (určujúci motivický akcent na naskladané polienka v pravej časti obrazu). Trepačky ľanu teda predpovedajú vývin smerom k pohybu, dynamike. Kým napríklad ešte v Dreveniciach (1929) zotrváva na zdôrazňovaní ornamentálnych predností važtianskej architektúry alebo v Priadkach (1929) nadsadzuje koloristický účin arabesky kroja, neskôr sa Hálovo úsilie presúva od dekorativity v jej statickosti k jej „rozihraniu“, orchestrácii jej rytmizačných možností. Záver dvadsiatych rokov bol azda najšťastnejším obdobím Hálových umeleckých aktivít. Zjavujú sa prvé pochvalné recenzie v tlači, sporadicky, ale predsa prichádzajú záujemcovia o kúpu obrazov. Jeho finančná situácia sa o čosi zlepšila; paradoxne však najmä zásluhou „vedľajšej“, literárnej činnosti (množstvo ilustrovaných článkov a fejtónov s važeckou tematikou v Lidových novinách, Eláne, Slovenských pohľadoch, Jase, Světozore, Saloone a ďalších periodikách), ktorá však nespostrádala isté, bezpochyby svojprávne umelecké kvality: „… v Krčméryho Slovenských pohľadoch uverejnil niekoľko čŕt o Važci, tematicky motivovaných najmä ročnými obdobiami… Tieto články by sme mohli nazvať umeleckými reportážami alebo štúdiami važeckého folklóru. No Krčméry ich nepovažoval za dokumentárnu literatúru, ale za beletriu a uverejňoval ich v beletristickej rubrike…“
Zoznam diel autora: