25. Apríl 2017, 19:00
Biografia: Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front. Súborné výstavy umelcovho diela pripravila Slovenská národná galéria v Bratislave (1962, 1979, 2004 v spolupráci s MMG Budapest a výstavu kresby roku 1995).
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.
Poradové číslo: | 40 |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Konečná cena: | 70 000 € |
Rok: Okolo 1880
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Získané na 104. aukcii SOGY. Dielo pôvodne pochádza zo zbierky dr. Lea Ringwalda (aukcia Dreweatt’s 2009, pol. č. 327). Súpis Kállai, E.: č. 76; Publikované: Artmagazin 2009
Technika: Olej, plátno, drevo
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 130 x 109 cm
Značené: Značené vpravo dole „Mednyánszky“
Popis:
„Starena“
je vyslovenen reprezentatívne dielo Ladislava Mednyánszkeho. Podľa Kataríny Beňovej: „... obraz sediacej stareny pred domom je komponovaný v sivastom monochromatickom moduse. Okolitá krajina je načrtnutá s ľahkosťou a istou rukou, kym samotna sediaca starena nesie znaky neistej snahy o stvarnenie hmoty tela. Pri dôkladnejšom pozorovani tváre ale nachádzame podobnosti s dielom v zbierke SNG – Sediaca starena, ktore je komponovane v až „rembrandtovskom“ štýle. Podobne aj ďalšie zaujimavé dielo z prelomu 70. a 80. rokov 19. storočia – Nešťastie – nesie podobné znaky ako starena pred domom. Môžme pozorovať podobný motiv okna, ktore je v tomto pripade jediným kontrastným farebným bodom v sivej kompozicii. Zdorazňuje aj odovzdanosť stareny sediacej pred domom v tichom rozjímaní. Na základe kresby v skicari z rokov 1880 – 1900 nachádzame podobný motiv ako na olejomaľbe. To nas vedie k datovaniu tohto diela do obdobia 80. rokov 19. storočia. I v Ringwaldovej kolekcii je rozkreslený variant sediacej stareny v prírode, kde je zdôraznený motív rúk a výraz tvare. Ďalšim „vodidlom“ k datovaniu su vyňatky z maliarových dennikov – „V Normandii všeobecná črta, sprava doľava kmene stromov, ich konáre a stojaca postava. Odtieň, ktorý má vzniknúť na plátne so starenou, bude mať striebristú naladu (večer). Postava – starec, starena – to je jedno. Základ je teplý, sivý, vo svetlejšich partiách striebristý, farby v podstate už nie sú, hodina po západe slnka...“. Prípadne zaznam „Čo by sa dalo v tomto obdobi urobiť? Potom, ako som dokončil Starenu, mohol som si položiť tuto otazku; Starena I.) veľky obraz II.) krčmovy vyjav: dva spolovice z minulosti, jeden budúci. Nakoľko by sa hodil tento krčmový výjav do mojich plánov? Tu by rozhodol maliarsky moment. Nakoľko rovnocenný je napriklad krčmový výjav a ranený vojak? Alebo veľky obraz krajiny a výjav z cintorina??? Všetko sa maľovať nedá, to je jasne. Preto treba sledovať istú predurčenú líniu. 1:) Čo hľadám v krajine? Určité farebné zlúčeniny a nálady. 2:) Čo hľadám v postavách? Určité pôsobeniez farieb a vášne. Nakoľko by som mal právo urobiť prisny rozdiel medzi nimi? Natoľko bolo opravnené, že keby som pokračoval iba v krajine, snáď by som sa rýchlejšie
dostal ku koreňom.. “. Doležitá je aj informácia, ktorú sa dozvedáme v zápise ešte z roku 1878, kedy Mednyánszky pobýval v Rime: „... Tieto dni, ktore boli často také prijemné a prinášajú toľko krásnych spomienok, dnes nepodlomili moju vieru. Predpoludnim som pracoval na starene, popoludni na kočiari, ktory sa mi ešte viac pozdával ako včera. Potom som čital Auerbacha, Erdmundeho...“. Je to dôkaz, že touto témou sa zaoberal už na konci 70. rokov 19. storočia. Pobyt v Taliansku môžme spojiť aj s niektorými kresbami v Ringwaldovej zbierke. Patrilo k bežnej praxi umelcov 19. storočia navštíviť Taliansko a študovať vytvarné diela v Rime. Mednyánszky sem prvykrat cestoval v roku 1877, a z tohto obdobia sa dozvedáme veľa o nových témach, nových typoch, ktoré maľuje. Často komentuje práve figurálne námety, ktore ho zaujimaju. Je možné, že aj námety ako Marnotratny syn, Ženy pri križi i niektoré portrétne študie možu patriť práve do tohto obdobia.
Zoznam diel autora: