Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY POROVNATEĽNÝCH DIEL LADISLAVA MEDNYÁNSZKEHO DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 14 900,- Tatranská krajina na jar. Okolo 1885. Olej, plátno, kartón. 36 x 62 cm. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) € 14 800,- Lesná cesta po daždi. 1895-1900. Olej, kartón, drevo. 33 x 24 cm. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) € 14 500,- Pri zrúcanine hradu. Okolo 1885-90. Olej na dreve. 22 x 32 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013) € 14 400,- Zimná tatranská krajina. Okolo 1890-1910. Olej na plátne, kartóne. 55 x 68,5 cm. (105. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 12.06.2012) € 14 400,- Zimná krajina. Okolo 1890. Olej na plátne. 60 x 80 cm. (121. jarná aukcia výtvarných diel, 17.03.2015) € 13 941,45,- Pri rieke Poprad. Okolo 1900. Olej na plátne. 42 x 52 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006) € 13 609,51,- Jar v sade. Okolo 1885. Olej na lepenke. 51 x 66 cm. (32. letná aukcia, 4. 6. 2002)
Biografia: Ladislav Mednyánszky sa narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front.
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. Kat výstavy SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004.
Proveniencia: Na zadnej strane ručne písané potvrdenie, že dielo pochádza zo zbierky Josefa Pálmayia spolu s datovaním obrazu. Štítok s povolením vývozu diela z Maďarska. Štítok Maďarskej národnej galérie.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 26,5 x 37,5 cm
Značené: Neznačené
Popis:
„Hrad Strečno“ je príkladom neskorej krajinárskej tvorby Ladislava Mednyánszkeho. Zároveń je dokladom štýlovej zmeny jeho záverečnej maľby. Kolorizmus podriadený významovo jednoznačným monochrómiám hnedých a okrových farieb, prirodzené rozptýlené svetlo nahradzované reflektorickými, zároveň znejasňujúcimi i vysvetľujúcimi snopmi blúdiacich svetelných lúčov. Hlavne však kresbová osnova štetcového rukopisu reagovala na dramatizujúce zámery maliara. Stala sa čoraz skicovitejšou, expresívnejšou, len stručne opisujúcou znakovo nasýtené, vecné i figurálne komponenty obrazovej scény. Zvútornenie významov bolo celkom logicky zhodné s číro maliarskymi postupmi, ich artikuláciou v duchu vangoghovského protoexpresionizmu. Prejavilo sa najmä dominanciou základného farebného tónu, určujúceho duchovnú atmosféru obrazu, ale najmä dynamicky vystupňovaným "kreslením" farbou. To všetko sa v rovine významu spojilo do magického ozvláštňovania, symbolického nasycovania z reality vytrhnutého, pôvodne celkom triviálneho žánrového námetu.
