Svätá Barbora

Rok: Okolo 1480

Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. K dielu je priložené znalecké dobrozdanie dr. Zuzany Konopáskovej. O živote svatej Barbory z Nikomédie vypovedá viacero písomných prameňov. Najstaršie zmienky o nej sa zachovali zo 7. storočia. Už v najstarších legendách sa s. Barbore píše ako svätici, ktorá mala úctu významných svätcov, ktorí často pripomínali jej, viere oddaný, život. Sv. Barbora patrí okrem vyššie spomenutej skupiny i medzi tzv. 14 pomocníkov v núdzi. Jej najstaršie známe zobrazenie pochádza z kostola Santa Maria Antiqua na Palatine v Ríme (freska z konca 7. storočia). Podľa Legendy Aurei žila Sv. Barbora pravdepodobne v 3. stočí v Nikomédii, v meste, ktoré bolo sídelným miestom rímskych cisárov, pôsobiacich na východe. Toto mesto sa nachádza na južnej strane Čierneho mora v Bithinii, ktoré je časťou dnešného Turecka. Viaceré legendy spomínajú túto sväticu ako mimoriadne krásnu dcéru zámožného Dioskura, ktorý patril medzi veľkých odporcov a prenasledovateľov kresťanov. Keďže sa Barbora o ich učenie veľmi zaujímala, chcel ju Dioskuros ustrážiť pred ich vplyvom a uväznil ju do veže, kde jej síce po hmotnej sránke nič nechýbalo, no kde prišla o svoju slobodu. Počas jednej z otcových ciest sa sv. Barbora dala pokrstiť a dala si vo veži vymurovať tretie okno, aby jej okná pripomínali Najsvätejšiu Trojicu. Chcela neustále cítiť prítomnosť boha. Po otcovom návrate nasledovalo vypočúvanie a otec pre ňu chystal kruté muky, kým ona podľa legendy rozjímala o umučení Krista. Otec si v hneve zavolal sudcu Marciána a Barboru dal kruto zbičovať. Barbora však myslela na Kristovo bičovanie a na druhý deň rany po bičování z jej tela zmizli. Jej trýznitelia to vysvetľovali ako znamenie pohanských bohov a chceli od nej, aby im za to preukázala vďačnosť. Jej snaha presvedčiť ich o opaku v nich vyvolala ešte väčšiu zlosť. Mučili ju a posledným rozsudkom bolo sťatie. Otec sťal Barboru sám. Legenda v závere hovorí o tom, že keď Dioskuros svoju dcéru sťal mečom, sám bol zabitý bleskom.

Technika: Drevo, polychrómia

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: Výška 115 cm

Značené: Neznačené

Popis:

„Svätá Barbora“
patrí medzi diela záveru gotického obdoibia. Jej vznik možno zaradiť do prostredia spišského rezbárstva a datovať ju možno do konca 15. storočia. Svätá Barbora patrila spolu s ďalšími tromi sväticami pannami a mučenicami sv. Katarínou, sv. Margitou a sv. Dorotou, do jednej z najuctievanejších skupín svätíc - Quator Virgines Capitales. Táto skupina mala na území dnešného Slovenska v gotickom rezbárstve najfrekventovanejšie zastúpenie a nájdeme ju v desiatkach stredovekých kostolov Slovenska. Medzi hlavné atribúty svätej Barbory patria veža, meč, pávie pero alebo kalich s eucharistiou. V našom prípade rezbár využil azda najfrekventovanejší atribút – vežu. Bohužiaľ, práve táto časť sochy je, spolu s rukami svätice, poznačená najväčšími sekundárnymi zásahmi. Socha sv. Barbory bola pravdepodobne dielom niektorej zo spišských rezbárskych dielní. Hoci ju môžeme datovať až do konca 15. storočia, typologicky vychádza z rezbárskej tvorby začiatku tohto storočia, z obdobia tzv. krásneho slohu. Toto očividné prepojenie s obdobím krásneho slohu napovedá, že išlo o dielenskú prácu, ktorá vychádzala z konkrétnej požiadavky zadávateľa a bola vytvorená na základe priameho vzoru. Hoci typologicky vychádza naša socha z krásneho slohu, o čom napovedá najmä bohatá rezba drapérie, je statickejšia, esovité prehnutie nie je také výrazné ako u sôch tohto obdobia a tak isto chýbajú výrazné gestá rúk, či sklon hlavy. Z korýtkového vydlabania zadnej časti sochy sa dá usudzovať, že mohla byť súčasťou väčšieho oltárneho celku. Štvorica vyššie spomenutých svätíc bola veľmi často súčasťou mariánskych oltárov (napr. oltár Madony z Lomničky). Socha, rezaná na pohľad spredu, stojí na šesťuholníkovom podstavci.  Hlava sv. Barbory je nasadená na dlhšom, pomerne robustnom krku, má vysoké čelo, od seba pomerne vzdialené oči, drobné, našpúlené ústa a mierne vystupujúcu drobnú bradu. Tvár je asi jediná časť sochy, na ktorej možno pod lazúrnou vrstvou premaľby vidieť zvyšky staršej polychrómie na kriedovom podklade. Dlhé vlasy sú dekoratívne rezané v zvislých jemných vlnách a hlavu svätice pokrýva pomerne robustná koruna. Vplyv krásneho slohu možno vidieť na rezbársky bohatej drapérii spodného odevu i plášťa svätej barbory. Kaskádovitá drapéria plášťa pod rukami, či bohaté nariasenie prednej časti odevu poukazujú na mimoriadnu zručnosť rezbára. Bohužiaľ, socha sv. Barbory nesie známky viacerých reštaurátorských zásahov. Nie sú to len vyššie spomenuté ruky a veža, ktoré po rezbárskej stránke nezodpovedajú celkovej kvalite sochy, ale gotický výraz potláča nie práve najvydarenejšia povrchová úprava sochy. Tá nezodpovedá gotickej polychrómii ani technologicky ani farebne a výrazným spôsobom uberá soche na jej autenticite. Napriek tomu možno konštatovať, že sa jedná o zaujímavé neskorogotické dielo, ktorému môže primeraný reštaurátorský zásah vrátiť stredoveký charakter (dr. Zuzana Konopásková)

Zoznam diel autora:

Svätá BarboraApoštol JánSvätá Barbora