Aukcie | 138. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE KONEČNÉ CENY POROVNATEĽNÝCH DIEL MARTINA BENKU DOSIAHNUTÉ NA AUKCIÁCH SOGY:
€ 30 000 Žena z Bošáce. 1942-44. Olej na kartóne. 62 x 36 cm. (116. večerná aukcia, 08.04.2014) € 29 000 Pastier so stádom kráv. Okolo 1920-25. Olej na kartóne. 42 x 33 cm. (119. večerná aukcia, 11.11.2014) € 27 882 Pri drevároch. 1943. Olej na plátne. 65 x 84 cm. (72. letná aukcia, 12. 6. 2007) € 25 000 Mládenec z Bošáce. Okolo 1944. Olej na preglejke. 62 x 35 cm. (96. jarná aukcia, 8. 3. 2011) € 25 000 Moravský motív. 1910-13. Olej na plátne. 28 x 42 cm (129. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 14.06.2016) € 25 000 Z Liptova (Ružomberok). Okolo 1935-40. Olej na kartóne. 36 x 49 cm. (122. večerná aukcia, 21.04.2015)
Biografia: Martin Benka sa narodil 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš. Vo viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973).
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988.
Značené: Značené vpravo dole "M. Benka 1928“ s venovaním
Popis:
„Dievča z Liptova“ pochádza zo záveru prvého „slovenského“ obdobia tvorby Martina Benku. Vtedy zavŕšil pre naše maliarstvo záväzný spôsob dispozície "slovenský človek a jeho svet". Jej štýlovú povahu charakterizoval Karol Vaculík takto: "...postupne sa ustálila na veľkej zjednodušenej lapidárnej forme, na istom princípe heroizácie krajiny a človeka, teda na typických prvkoch monumentalizácie. Jej súčasťou boli aj prostriedky štylizácie, pojem statuárnosti a statickosti. Veľký dôraz sa kládol na kompozíciu, pri ktorej princíp symetrality zápasil s prvkami arytmie a zložitejších, náročnejších kompozičných schém. Napokon treba spomenúť farebnosť. Bola neobyčajne dôležitým prvkom obrazovej skladby. Spočívala v redukcii farebnej škály, v prevalencii sýtych, zemitých tónov okrovej, hnedej, ďalej intenzívnej tmavomodrej, v popolavých tmavočervených tónoch...".
