05. December 2017, 18:00
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: € 16 596 Detvanec s fujarou. Okolo 1953. Kresba uhľom na papieri. 290 x 106 cm. (38. mimoriadna aukcia, 29. 4. 2003)
€ 16 596 Žena s dieťaťom. Okolo 1953. Kresba uhľom na papieri. 290 x 106 cm. (38. mimoriadna aukcia, 29. 4. 2003)
Biografia: Martin Benka sa narodil 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš. Vo viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973).
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin 1988.
Poradové číslo: | 76 |
Vyvolávacia cena: | 14 000 € |
Konečná cena: | 14 200 € |
Rok: Okolo 1952
Technika: Kresba štetcom, akvarelom, tušom, perom, ceruzou na papieri, dublované na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 51 x 83 cm
Značené: Značené vľavo dole "M.Benka"
Popis: „Ohlas jari, hôr a salašov slovenských...“
dokladá štýlové a myšlienkové zámery posledného dôležitého Benkovho tvorivého obdobia. Vrcholí v období slovenského štátu, kedy sa stáva prirodzenou súčasťou oficiálnej ideológie, patetickými, mnohofigurálnymi kompozíciami rokov 1942--1949. Príznačne rovnako dobre zodpovedali umeleckému vkusu kultúrtrégrov "farskej republiky", ako o čosi neskôr požadovaným kritériám socialistického realizmu (cyklus Strážcovia a Ochrankyne Slovenska, 1942; Odolnosť, 1942; K výšinám jari, 1945; Na miestach padlých, 1946; Z bojov a žialov k slobode, 1946; Drevári pod Ďumbierom, 1946--1949; Stopy vojen (Stopy kultúr), 1947; Nad rodnou dedinou po povstaní, 1947). Benka tak „udal tón“ jednej z línií nacionálnotendenčnej maľby, znamenajúca v rovine štýlu prerod secesnej ornamentálnosti do akéhosi žánrového nazarenizmu, v rovine významu zasa zámenu výrazovej štylizácie reality života národa za jej inotajnú tematizáciu. Túto Benkovu periódu možno teda považovať za posledný prejav nášho maliarskeho postromantizmu.
Zoznam diel autora: