Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny diel Martina Benku dosiahnuté na aukciách SOGY: € 180 000,- Po žatve. 1922-24. Olej na plátne. 76 x 51 cm. (107. večerná aukcia, 13.11.2012) € 176 000,- Slovenská rodina. Okolo 1938-40. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011) € 146 000,- Z Detvy. 1932. Olej na plátne. 81 x 96 cm. (125. večerná aukcia, 10.11.2015) € 120 000,- V jeseni-Turiec. 1947. Olej na plátne, 63 x 83 cm. (110. večerná aukcia, 23.04.2013) € 98 000,- Z bošáckeho kraja. 1943. Olej na plátne. 84 x 65 cm. (113. večerná aukcia, 12.11.2013) € 90 000,- Na pole (Liptov). 1930 - 32. Olej na plátne. 52 x 75 cm. (119. večerná aukcia, 11.11.2014)
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natieračstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromnej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnotu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu.
Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprievodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005.
Proveniencia: Významná súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane autorský štítok s popisom diela. Štítok Slovenskej národnej galérie. Vystavované: Slovenská moderna očami zberateľov, GMB 2010.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 86 x 64 cm
Značené: Značené vpravo dole "M. Benka".
Popis:
„Nad hĺbkou doliny“ je klasickým dielom posledného dôležitého tvorivého obdobia Martina Benku rokov 1942 - 49. Práve v tomto čase patetickými, mnoho figurálnymi kompozíciami dopovedal duchovný program svojho umenia (cyklus Strážcovia a Ochrankyne Slovenska, 1942; Odolnosť, 1942; K výšinám jari, 1945; Na miestach padlých, 1946; Z bojov a žiaľov k slobode, 1946; Drevári pod Ďumbierom, 1946--1949; Stopy vojen (Stopy kultúr), 1947; Nad rodnou dedinou po povstaní, 1947). Typovo predstavuje Nad hĺbkou doliny akúsi esenciu myšlienkového zázemia umenia Martina Benku. Bez ohľadu na jeho štýlové premeny. Benkove viac figurálne monumentálne kompozície sa stali konečnou podobou jeho umeleckej filozofie -- poukazovali k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti". S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však (a v tom je, podľa nás, jadro problému) v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej "realite", ale len ako intuitívne, citovo vnímanej metafory.
