Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny diel Janka Alexyho dosiahnuté na aukciách SOGY:
€ 18 000 Kaštieľ v Liptovskom sv. Jáne. 1943. Olej na kartóne. 68 x 97 cm. (116. večerná aukcia, 08.04.2014)
€ 10 300 Zamyslený bača. Okolo 1921-28. Rudka, pastel na hrubom papieri. 50 x 57 cm. (100. jubilejná večerná aukcia, 15.11.2011)
€ 8 800 Na priedomí (Liptovská Osada). Okolo 1929 – 31. Pastel na papieri. 60 x 40 cm. (93. jesenná aukcia, 5. 10. 2010)
€ 8 298 Stará Bratislava. 1960. Olej na sololite. 120 x 125 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
€ 8 298 Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
€ 7 966 Tekovské leto. 1968-69. Olej na sololite. 120 x 140 cm. (67. jesenná aukcia, 3. 10. 2006)
Biografia: Narodil sa 25. 1. 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. 9. 1970 v Bratislave. 1912 kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, 1913-15 lekárnicky praktikant v Prievidzi. 1916-17 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, 1917-18 vojak rakúsko-uhorskej armády na ruskom a talianskom fronte, 1919-25 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner, Švabinský). Ako študent sa 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií "Obrázky zo Slovenska (1920). Od augusta do decembra 1919 študijný pobyt v Paríži. 1922 založil s G. Vámosom študentský literárny časopis Svojeť. 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. 1924-28 suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od r 1929 výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, od 1930 v Martine. 1929-33 spolupráca s Bazovským a Palugyayom. 1931 s Bazovským v Krakove a Drážďanoch. Od 1932 organizoval v Piešťanoch maliarsku kolóniu. Kmeňoví členovia - Kollár, J. Ilečko, Palugyay, Čemický, Žambor, dochádzali aj Bazovský, Benka, Želibský a Kajlich. 1936 na študijnom pobyte v Paríži. Po 1937 žil a tvoril v Bratislave. V 1940, 1942 pobyty na Sliači a v Tatrách, 1942 spoluzakladal Vlastivedné múzeum v Liptovskom Mikuláši, 1945-46 žil v Čáčove pri Senici. Okrem výtvarného umenia sa venoval aj literárnej tvorbe: romány, novely, poviedky - Jarmilka (1924), Grétka (1928), Hurá! (1935), Už je chlap na nohách (1936), Zlaté dno (1940), Dom horí (1942), Profesor Klopačka (1949) a ďalšie. Umelecko-historické a autobiografické práce - Na voľnej vôľuške (1932), Osudy slovenských výtvarníkov (1948), Život nie je majáles (1956), Ovocie dozrieva (1957), Tam ožila sláva (1970). Od 1921 sa systematicky venoval aj výtvarnej kritike (Národné noviny, Slovenské pohľady, Elán, Slovenská politika a inde).
Literatúra: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984; Abelovský, J.: Alexy. Trenčín 2008.
Poradové číslo: | 83 |
Vyvolávacia cena: | 2 600 € |
Konečná cena: | 2 300 € |
Rok: Okolo 1955-60
Technika: Pastel na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 70 x 100 cm
Značené: Značené vľavo dole "J. Alexy"
Popis:
„Tatry“
sú reprezentačným dielom neskoršej tvorby Janka Alexyho. Počiatky slohu Alexyho zrelej maľby sa rodia počas jeho pobytu v Čáčove pri Senici. Vo februári roku 1945 sem odchádza Alexy pred blížiacim sa frontom z Bratislavy na tri mesiace do Čáčova pri Senici. Záhorské dedinské „veduty“ s figurálnou stafážou (Čáčov. 1945; Krajina so stromami. 1945; Predjarie. 1945; Humná v Čáčove. 1945; Jarné vody. 1945; V Čáčove pri potoku. 1945; Cesta v Čáčove. 1945; Húsatá. 1945, Okraj dediny. 1945, Za dedinou. 1945 a ďalšie) znamenajú záverečný bod v riešení jedného latentného problému technologickej faktúry umenia. Totiž, využívania klasickej kresbovej techniky pastelu v dosahovaní číro maliarskych efektov. Klišéovité, opakujúce sa zostavy čáčovských reálií boli k tomu ideálnym podkladom: „... nanesením niekoľkých pastelových farieb vo veľkých nepravidelných plochách pripravil podklad budúceho obrazu. Prekrývaním farebných plôšok najmä v tónovaných prechodoch susedných farieb vznikol vlastne základ koloritu. Často táto podkladová farebná vrstva ovplyvnila voľbu doplnkovej kresbovej kontúry a tým aj celkový charakter obrazu. Umelec prichádzal do tvorivého styku s predmetom už s predstavou konečného výsledku práce. V teréne len prispôsoboval kresbou tvary skutočnosti ... vo všetkých čáčovských obrazoch ... zbavil sa Alexy neistoty, ktorá u portrétov viedla až k názorovej nestálosti. Znásobil pôsobnosť farebnej jadrnosti...“. To je síce možno všetko pravda, ale Alexyho prechod z „plenéru do ateliéru“ signalizoval aj počiatok čohosi iného. Akejsi „automatizácii“ umeleckej invencie, keď „myšlienka“ obrazu je vopred daná a otvorený ostáva len spôsob jej realizácie. A to nemohlo v konečných dôsledkoch viesť k ničomu pozitívnemu. Najmä pri osobitej povahe Alexyho, čerpajúcej nie z racionálneho, špekulatívneho, ale intuitívneho, citového zmocňovania sa toho, čomu sa vraví „predmet“ maliarskeho zobrazenia. Isteže, povedané slovami dobového kritika, Alexyho neskoršia tvorba sa aj (predovšetkým) zásluhou technických fines stáva dôkazom „maliarskej artistiky“ 65, jej manieristická podmienenosť ju však vedie do slepej uličky opakovania, zmnožovania a tým aj relativizácie už dosiahnutého umeleckého poznania. Dobré úmysly čáčovské tak Alexymu vlastne dláždili cestu do umeleckého pekla vo svojej podstate ne-tvorivej „produkcie“ parafráz, replík, variant, ponášiek na predchádzajúce úsilia a tým ich vlastne aj – nechcene a neprogramovo -- definitívne uzavrú jeho komornú maliarsku tvorbu. .
Zoznam diel autora: