Biografia: Narodil sa v Pažiti pri Partizánskom. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1977-1983, odd. monumentálneho maliarstva - doc. I. Vychlopen, E. Lehotská). Od roku 1983 žije a tvorí v Bratislave v slobodnom povolaní. Je členom Slovenskej výtvarnej únie - Spoločnosti voľných umelcov od roku 2002. Podľa Bohumíra Bachratého: „... jeho výtvarné dielo rástlo, kryštalizovalo a profilovalo sa po skončení vysokoškolských štúdií, v priebehu 80. a 90. rokov 20. storočia. Realistické východiská a princíp maliarskeho zobrazenia bol už v ranej tvorbe prekonaný výraznou dikciou expresívnej maliarskej reči. Táto expresívnosť sa prejavila v sýtych akordoch farebných harmónií, v smelom maliarskm geste, vo výraznej tvarovej a lineárnej štylizácii i v dynamike a rytme kompozičnej skladby. Od roku 1989 sú dominantné dva tematické okruhy. Vo figurálenej tvorbe sú to obrazy aktov i znepokojujúce kompozície monumentálnych fragmentov ženského tela. V abstrakcii sú to lyrické vízie i reflexie hudby a krajiny maľované s veľkým citom pre kolorit i vnútorné vyžarovanie obrazovej mágie a symboliky. Sú to obrazy plynutia a kúzelných premien. Sú to nežné akordy farebnej hudby. Sú to tiché meditácie, radosti i smútok, nádej a viera v život a v hodnoty života. Miloš Vanko v týchto svojich dielach rozvíja pomerne skromné tradície lyrickej abstrakcie v slovenskom maliarstve druhej polovice 20. storočia. Tie súviseli predovšetkým s tvorbou Rudolfa Filu i s dielom generačne bližších maliarov súčasnosti (I. Pavle, J. Hlavatý, P. Kráľ a i.). Miloš Vanko nadväzuje na dávny odkaz majstrov poetickej i expresívnej abstrakcie - P. Klee, Wols, G. Mathieu, E. Schumacher - "zviditeľňuje neviditeľné", akcentuje magickú silu farieb, prelínanie zážitkov zrakových a sluchových a skúma jemné rozhranie medzi fenoménmi trvania a premien vo vnútri maliarskeho diela, ale aj v ľudských pocitoch a citlivosti človeka...“ .

VANKO MILOŠ (1956)