13. November 2018, 19:00
Biografia: Narodil sa 5. marca 1944 v Třinci, ako najmladší z troch detí (brat Roman, sestra Irena), v rodine poľského evanjelického kňaza Jozefa Bergera, politického väzňa v Osvienčime a Dachau a matky Katarzyny rod. Bielovej. 1950 vyrastá v Tešíne, kde začína chodiť do školy. 1953 otec z politických dôvodov opúšťa post superintendenta, ako aj región Sliezska (1952). Rodina sa sťahuje do Bratislavy, kde sa otec sa stáva profesorom teológie na SEBFUK. 1958 – 1962 štúdium na Škole umeleckého priemyslu. Od 1962 začína študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vo Všeobecnej škole maliarskej prof. Ladislava Čemického, neskôr v Ateliéri portrétneho a kompozičného maliarstva prof. Jána Mudrocha. 1968 – študijná cesta po Švajčiarsku, obhajoba diplomovej práce – séria Moji monarchovia, postgraduálne štúdium v Ateliéri grafiky prof. Vincenta Hložníka, na vyzvanie Rudolfa Filu začína učiť na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Od 1979 – vedie oddelenie textilnej tvorby na SUPŠ, od 1987 vedie Ateliér komornej maľby na VŠVU v Bratislave. 1990 vedúci Ateliéru maľby. 1998 – 2001 vedúci Katedry u maľby na VŠVU.
Literatúra: Fabian, M; Gažovičová, N: Berger. Slovenská národná galéria, Bratislava 2018; Bergerová, X. (ed) Ján Berger – monografia. RECO, Senica 2014.
Poradové číslo: | 70 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | Neurčená |
Rok: 1993
Proveniencia: Z ateliéru autora.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 120 x 100 cm
Značené: Značené vpravo dole "J. Berger"
Popis:
„Voda“
je charakteristickým dielom Jána Bergera – dokladá, že maľba slúži umelcovi takmer ako alternatívny systém usporiadania sveta. Zvláštne, ako ňou dokáže abstrahovať ťažko uchopiteľnú predstavu o predmetnej realite, ale aj o vlastnom vnímaní univerza. Nie je to „iba“ reprezentácia ako odraz objektívnej skutočnosti, ale ani čisto subjektívna ilúzia – skôr akýsi šifrovaný vizuálny archív. Systém transformácie rozvíja Berger paralelne popri realite – miestami ju čitateľne reflektuje, inde zasa posúva a rozostiera. A práve táto kombinácia fantázie a reality – miešanie dvoch zorných polí – je umelcovou odpoveďou na otázku ako maľovať, aby sa tušené stalo uveriteľným. Bergerova maľba práve preto nie je prostou interpretáciou skutočnosti ani jej triviálnym zmrazením. Je vizuálnym ,,posunom“ – najčastejšie zmnožením, znásobením, ale miestami aj čistým extraktom. Maľba, resp. jej proces sa v Bergerovom prevedení javí ako zvláštny spôsob poznávania – cítenia a videnia, ktorý je sám osobe dôležitejší ako vlastný akt tvorby. Samotný proces či – ako hovorí sám autor – zrenie témy má prednosť pred konkrétnym výsledkom. Obsedantné, najmä v neskorších rokoch, premaľovávanie existujúcich stavov (intervencie do hotového organizmu) to potvrdzuje. Motívy narastajú priberaním – Berger má jednoducho v povahe dopovedávať. Súvisí to s potrebou zmieriť sa s tým, čo vidí (väčšinou pridáva...), ale možno aj s istou osobnou predispozíciou – neschopnosťou obstáť v blízkosti stredu, s nutkavou akumuláciou obrazov a vizuálnych stôp, s trvalým horror vacui... (Nina Gažovičová).
Zoznam diel autora: