Aukcie | 144. zimná aukcia výtvarných diel a starožitností
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie konečné ceny porovnateľných diel Ladislava Mednyánszkeho dosiahnuté na aukciách SOGY: € 12 400 Smutné vŕby nad jazierkom. Okolo 1995. Olej na dreve. 27,5 x 37 cm (129. letná aukcia výtvarných diel a starožitností, 14.06.2016) € 12 400 Tri brezy. 1885-1890. Olej, plátno, drevo. 23 x 15 cm. (104. večerná aukcia - Mednyánszky zo zbierky Dr. Lea Ringwalda, 29.05.2012) € 12 300 Krajina od Trenčína. Okolo 1880. Olej na dreve. 22 x 31 cm. (115. jarná aukcia výtvarných diel, 11.03.2014) € 12 281 Lesná cesta. Okolo 1885. Olej. 75 x 50 cm. (1. jarná aukcia, 13. 3. 1997) € 12 115 V lese. Okolo 1890. Olej na plátne. 85 x 115 cm. (26. letná aukcia, 5. 6. 2001) € 12 000 Postava na moste. Okolo 1880-85. Olej na plátne. 43,5 x 35 cm. (102. jarná aukcia výtvarných diel, 13.03.2012)
Biografia: Narodil sa 23. 4. 1852 v Beckove, zomrel 17. 4. 1919 vo Viedni. 1863-1865 súkromne študoval u rakúskeho maliara T. Endera. 1872-73 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Strähuber, Seitz). 1873-75 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Pils). V Paríži pôsobil do 1878 v prenajatom ateliéri na Montmartre a potom ešte v 1889-92 a 1896-97. 1877 vystavoval na parížskom Salóne. Prvý pobyt v Barbizone s O. Redonom, L. Páalom a K. Bodmerom. Výstava v Mücsarnoku v Budapešti. 1878 študijná cesta do Talianska. 1879 návrat na Slovensko. Maľoval v Beckove, Strážkach a Šarišských Jarovniciach, kde sa zoznámil so Szinyeim-Mersem. 1882 vystavoval na medzinárodnej výstave vo Viedni. 1884-1887 si prenajal v Budapešti ateliér, pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok (na Slovensku. bol aj v lete 1888 a 1889). Na jeseň 1889 odišiel do Paríža, navštívil aj Barbizon, Normandiu a Bretónsko. 1895 smrť otca, v nasledujúcom roku posledný odchod do Paríža. 1897 súborná výstava v Galérii Georgesa Petita v Paríži. V záverečnej etape tvorby sa usadil v Budapešti, pravidelne chodieval na Slovensko a do Viedne. 1898 sa zoznámil s obchodníkom s obrazmi J. Wolfnerom, ktorý odvtedy umelca finančne zabezpečoval. Cesty po Uhorsku - Budín, Vacov (1907), Balaton (1908), Sedmohradsko (1912). Každoročné letné pobyty v Beckove, Strážkach, Piešťanoch, Kráľovej, Širkovciach. 1914 odišiel ako dobrovoľník - frontový výtvarník na ruský a neskôr na taliansky front.
Literatúra: Malonyay, D.: Mednyánszky. Budapešť 1905; Kállai, E.: Mednyánszky László. Budapešť 1943; Vámošiová, S.: Slovenská krajina v diele Ladislava Mednyánszkeho. In: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 39--146; Bresztyánszky, I.: Mednyánszky László. Budapešť 1963; Egri, M.: Mednyánszky László. Budapešť, 1975; Vaculík, K.: Ladislav Mednyánszky -- súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1979; Aradi, N.: Mednyánszky. Budapešť 1983; Glatz, A. C.: Ladislav Mednyánszky a Strážky. Kat. stálej expozície. Bratislava, Slovenská národná galéria 1990; Zmetáková, D.: Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky) - kresby. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1995; Kol. autorov: Ladislav Mednyánszky. SNG Bratislava a MNG Budapest. 2004 - 2005.
„Na vidieku“ je rané dielo Ladislava Mednyánzkeho. Jeho „realizmus“ zo 70. rokov 19. storočia však nebol len doslovným komentárom krajiny, otrockým prepisom skutočnosti. Stále viac sa prostredníctvom prízvukovania istého momentu približoval k „náladovému“ chápaniu zachyteného. Čo teda vnímal ako artistnosť? Novšia slovenská umenoveda (Vaculík) veľmi správne videla Mednyánszkeho krajiny ako metafyzický fenomén a priestor pre filozofickú meditáciu. Toto tvrdenie je však skôr vyjadrením obsahu toho, čo sám autor chápal aj skrze formu a technické riešenie kompozície, čo potvrdzujú aj jeho denníkové záznamy. Predkladané dielo ukazuje výsek z krajiny, maľovaný s Mednyánszkemu vlastnou ľahkosťou. Zrejme aj v nej sa ukrýva tajomstvo onej umeleckosti, ktorú sa ešte začiatkom 80. rokov, podľa vlastných slov len snažil docieliť. Výrazovými prostriedkami sa pre prítomnú kompozíciu stali majstrovský „dotyk“ štetca, lazúrne vrstvy a jemné prelivy farieb, ktoré v ďaľších desaťročiach dozreli do pastóznejšej maľby a hlbokého koloritu. Mednyánszkeho tvorba zo 70. a 80. rokov 19. storočia nesie v sebe odkaz luminizmu, maliarstva svetla, čím predložil vlastné riešenie problému nového krajinárstva po nástupe impresionistov.
