11. December 2018, 18:00
Biografia: Narodil sa 28. 3. 1909 v Senici-Sotinej, zomrel 4. 2. 1968 v Bratislave. Od 1926 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1930-31 na Umeleckopriemyselnej škole (prof. Hofbauer), 1931-37 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Obrovský, Nowak). 1938-39 učiteľ na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-41 vyučoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave, 1942 zbavený miesta docenta a vylúčený zo Spolku slovenských výtvarných umelcov pre nonkonformné politické a názory. Na SVŠT opätovne vyučoval v období 1945-47. 1948-49 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. 1933 premiérovo vystavoval na výstave Spolku slovenských umelcov v Nitre. Samostatne debutoval výstavou v pražskej sieni Elánu 1937. V tom istom roku žil krátko v Šuranoch, po maďarskej vojenskej okupácii južných častí Slovenska sa odsťahoval do Bratislavy. Od 1938 člen pražskej Umeleckej besedy. V rokoch vojny vedúca osobnosť bratislavskej avantgardy (spolupráca pri vydávaní nadrealistických zborníkov). Po 1945 spoluzakladateľ Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, predseda prípravného výboru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1948 jej prvý rektor, 1949-68 vedúci odboru figurálneho maliarstva).
Literatúra: Güntherová-Mayerová, A.: Mudroch. Kolorista slovenskej moderny. Bratislava 1944; Volavka, V.: Ján Mudroch. Výber z diela. Bratislava 1958; Peterajová, Ľ.: Ján Mudroch. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1970; Kostrová, Z.: Ján Mudroch. Bratislava 1974; Orišková, M.: Národný umelec Ján Mudroch. Súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria Bratislava 1989.
Poradové číslo: | 86 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 5 500 € |
Rok: 1967
Proveniencia: Na zadnej strane oceňovacia nálepka n.p. DIELO.
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 59 x 69 cm
Značené: Značené vpravo dole "Mudroch".
Popis:
„Čítajúca dáma“
je dielom neskoršej tvorby Jána Mudrocha. Odkazuje a svojím spôsobom aj polemizuje s poňatím Mudrochovho maliarstva začiatku štyridsiatych rokov. Kým v pozadí výrazovosti predchádzajúcich katastrof a bombardovaní bol príklad Goyu, teraz prevládla dávne Mudrochovo okúzlenie Rembrandtom. Prvý obraz tohto radu -- Zvestovanie smrti (1939) bol inšpirovaný zlomkom Rembrantovho "Zvestovania", ktoré Mudroch ešte ako študent obdivoval v pražskej Národnej galérii. Bližšia analýza obrazu však skôr presviedča o tom, že ani v tomto prípade nešlo o jednoduchú nápodobu staršieho vzoru, ale o obmenu niektorých jeho štýlových efektov celkom v modernistickom duchu. Jasnozrivo na to poukázala Zita Kostrová: "... Mudroch sa o Rembrandta zaujímal z viacerých dôvodov. Priťahovala ho predovšetkým formálna dokonalosť kompozície budovanej na širokom rozpätí kontrastov svetla a tieňa, alebo ich splývania do jednoliatej kompaktnej atmosféry pokoja, či nekonečného trvania ustavičného pohybu. Zaujímal ho formálny prejav i vnútorný myšlienkový svet jeho umenia. Zdanlivo jednoduchá forma je nabitá výsostne pôsobivým vnútorným dramatickým dejom... Toto zaujatie Rembrandtom, jeho problémom svetla a tieňa, svedčí o Mudrochovej neobyčajnej bystrosti, pretože vidí v ňom umelca celkom moderného, stojaceho na začiatku umenia svetla, ktoré sa naplno rozvinie až v druhej polovici dvadsiateho storočia v celej samostatnej kapitole. Z tohoto hľadiska Mudrochov vzťah k Rembrandtovi doposiaľ nikto neocenil a nezhodnotil. Zvyčajne sa v ňom povrchne videl iba záujem o staromajstrovské techniky...". Najznámejšie diela "šerosvitnej" epizódy Mudrochovej maľby: imaginárne portréty a akty (Madona s čiernou svätožiarou I--III, 1939; Ležiaci akt pred zrkadlom, 1942; Ležiaci akt s kvetmi vo vlasoch, 1942--1943) i kytice a zátišia (Cudzia ruža, 1940; Zátišie s jablkami, začiatok 40. rokov; Kvety zla, 1941) sú zároveň vyvrcholením Mudrochovho umenia.
Zoznam diel autora: