Dáma s perlovým náhrdelníkom pochádza zo záveru „z piešťanského“ obdobia tvorby Janka Alexyho a predstavuje zberateľsky atraktívnu, no na trhu zriedkavú časť jeho tvorby. Keď v roku 1940 vystavil v Bratislavskom umeleckom kabinete 32 pastelov z poslednej tvorby, mal už Alexy za sebou hŕbu práce. Jedno už vlastne problémovo uzavreté tvorivé obdobie, ktoré nedávny ortodoxný žánrista venoval celé mestskej téme. Odozvy na výstavu boli pozitívne. Spisovateľ a príležitostný výtvarný kritik Julo Horváth mu výstavu otváral a potom v Slovákovi napísal: „... v začiatkoch prvej republiky, keď sme nemali svojho mešťanstva, keď našou jedinou tradíciou bol ľud, a to často aj tradíciou módnou, maľuje Alexy na dedine... V medzičase ho drží krajina, potom však zbadá diferenciačný proces slovenskej spoločnosti. Vidí, že tu rastie zložka, s ktorou bude treba odteraz počítať: mešťanstvo...“. Alexyho protežant a zároveň výtvarný vzor, mladý Ján Mudroch, zasa vyzdvihuje Alexyho štýlový prístup: „... objavuje pre seba farbu, ktorá sa mu javí čím ďalej tým závažnejšou, začína byť čistá a svetelná, pripomínajúca francúzskych impresionistov (Degas, Renoir).Vybral si k tomu priliehavý materiál, pastel, ktorým tieto subjektívne vizuálne dojmy zaznamenával do bohatej a mäkkej pastelovej škály...“. V každom prípade - nespochybniteľná, na naše pomery výnimočná dokonalosť svetelných a farebných efektov mondénnych portrétov, zachytenia atmosféry bratislavských uličiek, kaviarní a parkov, schopnosti psychologickej charakteristiky portrétneho modelu, nemohla zastrieť kompromis Alexyho "novej" impresívno-fauvistickej štylistiky. Najmä však zrejmú -- a programovú – odchylku od kontaktu s progresívnymi dobovými úsiliami.