Zahmlená pravda nad Bratislavou (o slovenskej histórii)

Rok: 2019

Technika: Kombinácia techník, koláž a maľba na PVC doske

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 70 x 100 cm

Značené: Značené vpravo dole v obraze „Ľ. Rampáková"

Popis:

Peter Bartoš, kľúčová postava slovenskej neo-avantgardy, jeden z najautentickejších, ale aj najťažšie uchopiteľných domácich autorov. Od vstupu na výtvarnú scénu sa sústreďuje na niekoľko nosných tém, opakovane sa vracia k starším prácam, vstupuje do nich novými zásahmi, zdôrazňuje ich neukončenosť a vedome smeruje k nadčasovosti, v ktoromkoľvek bode vlastnej tvorby nadväzuje na jej začiatok, akoby sa pohyboval a žil v časovej slučke. Umenie nechával vždy organicky prerastať do svojho života (alebo naopak?), oddeliť jedno od druhého u Bartoša prakticky nie je možné. Vlastné dielo chápe ako živý organizmus, ktorý neustále dopĺňa, vylepšuje, rozmnožuje a šíri (formou xeroxov), pritom dokumentáciu, výstavné propagovanie, ale aj citovanie vlastných situácií dlhodobo odmieta. Vymedzuje sa voči vytváraniu umeleckých diel, za najdôležitejšie považuje bezprostredné prežívanie skutočnosti, života.

Aj napriek ostentatívnej rozlúčke s maľbou sa k nej počas svojho života opakovane vracal, tvrdí, že časť jeho tvorby je jej permanentnou obhajobou. Pôvodný záujem o skúmanie maliarskych procesov a postupov sa u neho rýchlo začal prelínať so záujmom o prírodné javy, deje a materiály (prach, voda, sneh, rašelina), zmeny skupenstiev a premeny hmoty – jej koncentráciu, či naopak odhmotnenie. Úzky vzťah k prírode, ku krajine a k zvieratám sa u Bartoša sformoval už v detstve ako prirodzená reakcia na sklamanie z povojnovej situácie a (pseudo) civilizácie. V roku 1969 v rámci trvalej akcie prírody pozýva priateľov na Padanie a topenie snehu, neskôr Roztápanie žltého, červeného a modrého ľadu. Tieto udalosti označuje ako akcie a maľby prírody.

Ako jeden z prvých sa zaoberal ekologickými otázkami, a to nielen v teoretickej rovine. Koncom 60. rokov nadväzuje na hobby z detstva a sústredene sa venuje šľachteniu holubov (animal art, živá socha) – výsledkom je uznanie dvoch nových plemien – Bratislavský holub estetický a Slovenský výstavný holub. V rokoch 1979 – 1990 bol zamestnancom Zoologickej záhrady v Bratislave. Začiatkom 80. rokov dochádza v ZOO k likvidácii dvoch tretín pôvodného areálu pre výstavbu diaľničnej prípojky. Tvrdý zásah do chodu záhrady (zánik návštevnícky najzaujímavejšej časti) sa stal príležitosťou nanovo vybudovať nové krajinné celky. Bartoš tu nachádza príležitosť, v spolupráci so špičkovými odborníkmi zo zoológie, kreovať krajinu takmer ako paralelu k biblickému vzniku sveta či novodobému variantu Noemovej archy.

Po rozpade Československa odmieta prijať české alebo slovenské občianstvo a ako tichý protest začína v posledný deň roka 1992 projekt Nomadart. Niekoľkoročné putovania po krajine, ktorú si v začiatku púte vytýčil na mape ako kruh so stredom v Uhrovci (mieste narodenia Ľ. Štúra a M. R. Štefánika). Dôverné zoznamovanie sa s krajinou dokumentuje Bartoš formou detailných kartografických záznamov navštívených území. Výsledkom je charakteristický topografický záznam doplnený početnými textovými faktografickými a naratívnymi vstupmi. Podobnú formu volí aj pri komentovaní a zaznamenávaní aktuálnych problémov Bratislavy (najmä lokalita Podhradia, ktorej sa aktívne venuje od roku 2010), tie okrem miestopisu neraz prinášajú spolu s kritikou aj návrhy na budúce, citlivejšie architektonické riešenia, ale aj univerzálne či náboženské posolstvá. Hypertextovým vrstvením informácií Bartoš opakovane apeluje na vnímanie prírody, historických pamiatok či krajiny ako takej. Svoje posolstvo prostredníctvom xeroxových kópií šíri medzi ľuďmi ako novodobé apokryfy.

Zoznam diel autora:

Zahmlená pravda nad Bratislavou (o slovenskej histórii)