22. Október 2019, 19:00
Biografia: Narodil sa 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš vo Viedni, kde 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnutu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením".
Poradové číslo: | 25 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 55 000 € |
Rok: Okolo 1932
Proveniencia: Vystavené: Martin Benka Zaujatý krásou. Aukčná spoločnosť SOGA, 10. 9. – 4. 10. 2019 Publikované: Bajcurová, K.: Martin Benka Zaujatý Krásou. Aukčná spoločnosť SOGA, Bratislava (kat. č. 47)
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 68 x 47 cm.
Značené: Značené vľavo dole „M. Benka"
Popis:
„Liptovská krajina“ je datovaná do roku 1932, teda do prvého vrcholu tvorby Martina Benku. Z hľadiska jej kompozície a ikonografie sa však obraz skôr dovoláva výrazovej reči Benkovho prvého slovenského obdobia 1922 – 1928. Azda najlepšie to vidno pre Benku vtedy typickým symbolickým rytmizovaním ikonografie trojplánovej obrazovej kompozície. V prvom, divákovi najbližšom pláne spravidla umiestňuje lyrickú, len náznakovú a takmer nečitateľnú figurálnu stafáž, v druhom epické, doplňujúce odbočky a tretí “zarámuje” kulisou horských hrebeňov. Tento kompozičný sled možno ľahko “preložiť” do klišéovitej literárnej reči: práca ako najprirodzenejšia forma kontaktu slovenského človeka s prírodou - jeho víťazný zápas s ňou -- oslava slovenskej vlasti. Takto podmienenému symbolizmu sa podriaďujú všetky maliarske prostriedky. Tvar sa stáva čoraz celistvejší, pôvabným, elegantným spôsobom sa napája na ďalší susediaci. Expresívne kresebné kontúrovanie linkou ustupuje jemnejším, len farebným tieňovaním naznačeným prechodom. Skrátka -- Benkov “expresionizmus” bol vždy – nielen v začiatkoch - len umierneným nadsadením pôvodnej, nikdy celkom nezabudnutej secesnej plynulosti, symbolistickej súhry skladobných súčastí obrazovej kompozície. Aký však vývin prekonalo Benkovo umenie na tomto štýlovom základe? Benka bol a ostal klasickým dedičom klímy “odchádzajúceho storočia”. Príklon k secesnému tvarosloviu jeho počiatočnej tvorby nebol vôbec osamoteným tvorivým činom. Bol len jedným z viacerých rozbehov našej maľby k moderne v období okolo roku 1910. Jeho výnimočnosť však spočívala v tom, že ako prvý a jediný chcel dať programovo secesnej ornamentálnosti, dekorativizmu, etnické značenie.
Do roku 1918 však toto úsilie bolo len latentné. Až od začiatku dvadsiatych rokov sa ustaľuje umelcova nezameniteľná farebná arabeska, tvarová a kompozičná štylizácia, ale najmä príznačná rukopisná kaligrafia (Benka štetcom vždy viac kreslil ako maľoval) rodiaca sa už niekedy v rokoch 1910-1911 a definitívne sa ustaľujúca v miloňovickom období. Pretrvala a do istej miery protirečila zámerom vrcholnej tvorby období rokov 1921--1927 a 1931- -1934 a končila v manierizme maľby rokov štyridsiatych. V každom prípade sa stala poznávacím znakom Benkovej umeleckej filozofie -- práve ona totiž poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe “slovenskosti”. S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však (a v tom je, podľa nás, jadro problému) v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej “realite”, ale len ako intuitívne, citovo vnímanej metafory. Zviditeľnenia osudovo záväzného pravzoru fyzickej i duchovnej podstaty nášho národa.
Zoznam diel autora: