22. Október 2019, 19:00
Biografia: Narodil sa 27. 2. 1902 v Ružomberku, zomrel 21. 4. 1980 v Bratislave. 1921-22 študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave. 1922-27 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe (prof. Hofbauer, Kysela). 1927 učiteľ na meštianskej škole v Senici, 1928-29 profesor gymnázia v Malackách, 1929-39 profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, 1939-42 na Slovenskej pedagogickej škole v Bratislave. 1942 odchod do dôchodku, 1943 sa odsťahoval do Martina. 1949-52 vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 1952-56 výtvarník v slobodnom povolaní v Bratislave, 1956-62 v Žiline, od 1962 žil a tvoril v Ružomberku. 1921 vydal krúžok Komenský jeho kresby ako súbor pohľadníc. 1930-32 štyri čísla Súkromných listov Fullu a Galandu. 1930-1940 avantgardné scénografie pre Slovenské národné divadlo v Bratislave. 1936 odmenený bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne, 1937 Grand Prix za Obraz Pieseň a práca na svetovej výstave v Paríži. 1958 si zriadil v Žiline svoju osobnú galériu. 1966 a 1977 daroval štátu rozsiahle konvolúty svojich diel ako protihodnotu za postavenie a prevádzkovanie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku (verejnosti sprístupnená 1969). Okrem maliarstva, grafiky, kresby, scénografie sa zásadným spôsobom venoval i knižnej ilustrácii. 1983 vyšla jeho spomienková kniha Okamihy a vyznania.
Poradové číslo: | 55 |
Odhadovaná cena: | 25 000 – 30 000 € |
Konečná cena: | 21 000 € |
Rok: 1956
Proveniencia: Dielo bolo súčasným majiteľom získané priamo z ateliéru umelca
Technika: Olej na sololite, autorské rámovanie.
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 14,5 x 18 cm
Značené: Značené vpravo hore „Fulla"
Popis:
„Jánošík“ patrí do pomerne rozsiahleho okruhu neskoršej tvorby Ľudovíta Fullu, venovanej jánošíkovskej resp. zbojníckej tematike. Je vyslovene komorným dokladom, že “abstrahujúci” pól maliarstva Ľudovíta Fullu sa v neskoršej fáze zbližuje a niekedy už celkom splýva s tradičnejším poňatím. Už od vojnových čias Fullova modernita stráca priamy kontakt s okolitým výtvarným dianím, len obmieňa už poznané a dosiahnuté. Niet sa ani čo diviť. Nielen Fulla, ale aj celá “zakladateľská” vrstva našej moderny sa vo vojnových časoch ocitla v izolácii, nielen politickej, ale aj umeleckej. Jej program sa zhodou vonkajších, ale i vnútorných okolností dostal do vývinovej defenzívy a rozhodujúcu iniciatívu prebrali mladší. Aj Fulla, v osihotenosti martinského ústrania, v týchto “rokoch horkosti”, chtiac-nechtiac siahal už len po vlastných výtvarných zdrojoch. Snažil sa ďalej o prehĺbenie toho, čo poznal najdôvernejšie -- ľudovú tradíciu, štylistiku jej výtvarných postupov, nadsadil primitivizujúce, rustikálne akcenty. Neusiloval už o kontakt so súdobou modernou. Naopak - odvolával sa na duchovnú podstatu národnej tradície, na jej kresťanské základy. Okrem niekoľkých žánrových obrazov (Gazda zo Ždiaru, 1939; Nevesta, 1944), ktoré sú ojedinelými predzvesťami povojnovej série monumentálnych krojovaných figúr (Družba I, 1946; Družba II, 1946; Nevesta, 1947; Regrút, 1948; Jánošík na bielom koni, 1948; Slovenská nevesta, 1949) sa sústredil hlavne na sakrálne námety. Okrem vzácneho, hlboko osobného poodhalenia tých najindividuálnejších podstát maliarovej osobnej filozofie, etického imperatívu všetkých jeho umeleckých snažení, z pohľadu jeho celkového diela nepriniesli mnoho nového. Iba definitívne potvrdili už trvalý kompromis uzavretý s modernou, usadenie sa v domácich súvislostiach, myšlienkových rámcoch národného mýtu. Fulla tak svojou neskoršou tvorbou postavil do nového svetla aj vlastné experimenty rozhrania rokov dvadsiatych a tridsiatych i ich dovŕšenie v nasledujúcej syntéze. Poukázal na druhú stranu mince vlastného úsilia o modernú generalizáciu národného mýtu. Slovenský svet ukazovaný Fullovými dielami je totiž svetom bez rozporov. Je to folkloristická fantázia, v rámcoch ktorej symbolické prvky označujúce podstatu slovenskosti, života, práce, kultúry slovenského človeka spolunažívajú. Úsilie o vševyjadrujúcu šifru, ikonický znak muselo rezignovať na každú náhodnosť, časovosť, detailnosť. Totemický charakter diela však vylučuje aj každú konfliktnosť a protirečivosť. Zadnými vrátkami modernistickej štýlovosti sa takto vo Fullových obrazoch logicky len nanovo aktualizovala nečasovosť Benkových pietistických, ahistorických predstáv. Napriek všetkej -- Benku navidomoči prekonávajúcej -- precíznosti modernej maliarskej reči i Fulla v konečných dôsledkoch odkazoval k idealistickým predstavám mýtickej minulosti a nehľadal významnejší kontakt s duchovnými skutočnosťami prítomnosti života národa. To samozrejme neznižuje veľkosť a nezastupiteľnosť jeho maliarskeho činu: len pomenováva jeho neprekročiteľné limity. Novú obrodu Fullovho záujmu o tento kultový romantický sujet prinesie potom polovica 50. rokov - okrem kresieb a grafík najmä: Jánošík, ochranca chudoby. 1955. 175 x 225 cm (PGU ŽLINA); Jánošík, ochranca chudoby. 1956. 80 x 10 cm (GĽF Ružomberok), ale aj drobná kompozícia, obdobná nami predkladanému dielu: Jánošík, ochranca chudoby. 1956. 11, 7 x 15, 3 cm (súkromný majetok).
Zoznam diel autora: