Kostol v Tvrdošíne

Rok: Okolo 1931

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 63 x 77 cm.

Značené: Značené vpravo dole „Gwerk", vľavo „Tvrdošín 931". Na zadnej strane poškodená autorská nálepka

Popis:

„Kostol v Tvrdošíne“ je špičkové dielo Edmunda Gwerka. Je autorom datované do roku 1931 - pochádza teda z vrcholu jeho tvorby prvej polovice tridsiatych rokov. Sujet obrazu – drevený kostolík v Tvrdošíne jedna z najvýznamnejších pamiatok Oravy (pochádza z druhej polovice 15. storočia a v 17. storočí bol prestavaný v renesančnom duchu) tak trocha prekrýva prednosti Gwerkovho zrelého maliarstva. Sú síce podprahové, ale pri dôslednej analýze obrazu jasne rozpoznateľné. Málokto si uvedomuje, že štýlová reč Gwerkovho maliarstva má tie isté zdroje, ako umenie Martina Benku. Počas študijného pobytu v Mníchove sa totiž inšpiroval maliarskou poetikou rakúskeho secesionistu Eggera-Lienza, jedného zo vzorov Benkových prvých maliarskych rozbehov. Odtiaľ chápanie prírody ako antropomorfného fenoménu, spoločné pre oboch maliarov. Skutočným prelomom v Gwerkovej maľbe však bola až bratislavská výstava Antona Jasuscha roku 1924: „… dávno hľadám toho maliara, v umení ktorého by som našiel to, čo je skutočne veľké, nové, čisté a hodnotné: nové vidiny, vízie El Greca, nové výrazové farby, zjemnelú noblesnosť, oslobodenú od hmotnosti a konvenčnosti… Keď mi ukázal nové krajiny, mal som taký pocit, akoby sa v nich príroda znovu prerodila, stala sa krajšou, vznešenejšou a dokonalejšou. On však motívy prírody používa len ako prostriedok pre vyjadrenie svojej vnútornej prírody…”. Zdá sa, že Gwerk vyčítal z Jasuschových krajinomalieb aj také významy, ktoré objektívne nemali. Je tiež známe, že sám Jasusch si v súvislosti s vtedajšími symbolickými figurálnymi kompozíciami vlastné krajinárstvo príliš necenil. Podľa svedectiev pamätníkov, na spomínanej výstave nechal tieto obrazy len voľne odložené pri vchode a vôbec ich neinštaloval. V každom prípade, stačí porovnať Gwerkove luministické plenéry ešte z roku 1923 s dynamickými štylizovanými panorámami krajín z časovo nasledujúceho obdobia, aby sme pochopili revolučný dosah Jasuschovho príkladu na ďalšie Gwerkove umelecké smerovanie. Jeho zrelá krajinomaľba sa už celkom zriekla krotkej, secesným impresionizmom podporenej štylizácie optických predností námetu. Vyjadrila programovú predstavu o nadzmyslovej povahe sveta. Krajina bola každým obrazom akoby znova stvorená v zápase živlov a síl, ktoré jej vtláčali jedinečnú, vzrušujúcu podobu.

Zoznam diel autora:

Na okraji lesaSitnoOpekanie slaniny v Štiavnických vrchochZasnežené TatryOblaky nad tatranskými končiarmiSúmrakLetné poleKostolík pod horamiŠtiavnické horyKrajna od Banskej ŠtiavniceKosecPodvečer na čistinkeKrajina od Banskej ŠtiavniceLetná krajinaKopcovitá krajinaZa drevom II.Búrlivá krajinaNa predmestí Banskej ŠtiavnicePodvečer na čistinkeNa SitneZima v TatráchZimný lesPílaCesta v podvečerTetrov-hlucháňLes pod ĎumbieromUlica v mestePastier s ovcamiHmlisté ránoSediaca pri leseŠtrbské pleso (Tatry v jesenných farbách)Cesta PiargKostol v TvrdošíneV nedeľu poobede – TancujúciHory