22. Október 2019, 19:00
Biografia: Narodil sa 19. 1. 1890 v Blatnej, zomrel 17. 5. 1959 vo Važci. 1909 súkromná maliarska školu F. Engelmüllera v Prahe, 1910-15 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner). Od 1923 žil ako výtvarník v slobodnom povolaní v podtatranskej dedinke Važec. Okrem maliarstva sa venoval i literárnej tvorbe a ilustrácii - patrí k zakladateľom modernej slovenskej ilustračnej tvorby pre deti. Samostatne vystavoval v Prahe (1932), Košiciach (1931, 1933, 1938), Bratislave (1932), Liptovskom Mikuláši (1933). Súborné výstavy mal v Liptovskom Mikuláši (1982), Prahe (1982), Bratislave (1990). Galéria P. M. Bohúňa sprístupnila v jeho dome vo Važci pamätnú izbu a stálu inštaláciu jeho diel.
Poradové číslo: | 29 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 75 000 € |
Rok: 1937
Proveniencia: do 90-tych rokov 20. storočia zbierka Alexandra Macha, neskôr zbierka Bohumila Hanzela Publikované: Abelovský, J. – Bajcurová, K.: Zbierka Bohumila Hanzela 1990-2012. Trenčín, 2012, srt. 89
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 80 x 115 cm
Značené: Značené vpravo dole „J. Hála 1937"
Popis:
Reprezentačné dielo Jana Hálu má zaujímavú provenienciu. Pôvodne pochádza zo zbierky Bohumila Hanzela. Zberateľ spomína na získanie obrazu: „… pravidelne navštevujem galérie a hľadám niečo nové. Pani galeristka ma už pozná a vyťahuje zo šuplíka fotografiu veľkorozmerného obrazu „Nad rodným Važcom“ Obraz má i príbeh, je z rodiny bývalého významného ministra Slovenského štátu. Cena nebola ešte určená. Urobil som vysokú ponuku a o pár dní bol obraz u mňa doma…“. Oným prominentom bol Alexander (Šaňo) Mach (1902 -1980). Radikálny ľudácky politik a novinár. Veliteľ Hlinkovej gardy (1939 – 1940, 1940 – 1944), minister vnútra a podpredseda vlády (1940 – 1944). Ale aj kaviarenský priateľ Gustáva Husáka či Laca Novomeského. V tejto súvislosti: veľmi skoro po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky (14. 3. 1939), už 1. apríla toho istého roku je Jan Hála, ako nežiadúca osoba, vypovedaný z jej územia. Odchádza do Čiech. Z rodnej Blatnej sa však Hála i s celou rodinou vracia späť do Važca veľmi skoro – už 15. októbra 1940. V literatúre sa traduje, že sa tak stalo „na početné žiadosti obyvateľov Važca“. Ktovie, či sa tieto „žiadosti“ sa nariešili práve na stole Šaňa Macha. Dosť na tom: „Nad rodným“ Važcom je bezpochyby galerijným dielom neskoršej tvorby Jana Hálu. Pre toto Hálové tvorivé obdobie príznačná obrazová dispozícia – monumentálna krojovaná figúra na pozadí tatranskej panorámy – je nezvyklo obohatená pohľadom na „nový Važec“. Jeho podobu po tragickom požiari obce roku 1931, kedy (17. júla) ľahlo popolom takmer 500 važeckých dreveníc. A kedy sa zároveň datuje aj zásadný prerod Hálovho umenia. Pôvodný čisto folkloristický záujem i následné štýlové experimenty zamení za podivuhodný koncept pietistického monumentalizmu. „Nad rodným Važcom“ je jedna z prvých realizácií toho typu. Rozsievač (1938), Ženci (1941), Do poľa (1943), S riečicou (1944), Bielenie plátna (1944), Na priadky (1944), Plenie ľanu (1945), S obedom (1945), Zbieranie zemiakov (1945), Babie leto (1946), Dievča s krčahom (1947), Jarná zem (1947), Dievča s chlebom (1950) a mnohé ďalšie. Jan Hála dospel vo svojej neskorej maľbe obdobnou cestou, čerpajúc však z iných zdrojov, k porovnateľnému výsledku ako Benka: chcel a koniec-koncov, vzhľadom na vlastné myšlienkové predpoklady aj musel nanovo „prečítať“, maliarsky interpretovať symbolický model mýtu Slovenska v úplnom obnažení jeho tradovaného literárneho podtextu.
Zoznam diel autora: