Hrošík

Rok: Okolo 1980

Technika: Glazovaná, pálená hlina

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: Výška 36 cm.

Značené: Značené naboku „K"

Popis:

Jozef Kostka sa keramickému sochárstvu začal venovať až v závere svojej tvorby. Prispeli k tomu viaceré životné okolnosti. Predovšetkým: v „normalizačnom“ roku 1972 nedobrovoľne odchádza do dôchodku z Vysokej školy výtvarných umení (od 1949 tu pôsobil ako profesor, viedol oddelenie figurálneho sochárstva. 1955-1959 bol rektorom). Ale aj zhoršený zdravotný stav hu núti venovať sa najmä kresbe (cyklus Nikdy vojna a akvarelová séria Ženy). Sochársky živel však celkom neutíchol – len sa presmeroval do intenzívnej tvorby vo fyzicky mennej náročnej technike. Robí keramické reliéfy, plastiky i maľované kachlice. Zaujatie keramikou napokon pretrvá až do záveru života sochára. To signalizuje, že záujem o túto špecifickú sochársku techniku nebol vynútený len vonkajšími zreteľmi. Treba pripomenúť, že prvé umelecké poučenia získal v džbankárskej dielni svojho strýka, známeho ľudového keramikára Ferdiša Kostku (1926-1929). Nadovšetko však – keramika umožnila sochárovi realizovať dovtedy tak trocha skryté maliarske (kresliarske) sklony, ktoré sa predtým len epizodicky presadzovali z pod povrchu sochárskeho tvaru, napríklad vo veľkej sérii kolorovaných sôch z rokov 1967 – 68. Netreba zabúdať ani na to, že práve Jozef Kostka sa zaslúžil o to, že pojem „sochárska kresba“ sa pre našu kritiku stal záväzným umelecko-historickým termínom. Keramické plastiky Jozefa Kostku mali pomerne úzky sujetový repertoár: figúry, akty, hlavy, torzá. Ostávali často v polohe akejsi neukončenosti. Vzdialene tak odkazovali na jedno heslo nadrealistickej avantgardy sochárovej mladosti – podľa jej teoretika Jaroslava Dubnického bola hlavným poznávacím znamením nového maliarstva „poetickosť“, ktorá sa realizuje sa „torzálnosťou”, „fragmentárnosťou” a „náčrtkovitosťou”, v mene toho „aby sa výtvarné dielo cítilo ako znak skutočnosti“. A skutočnosť, „realita“ záveru tvorivého života Jozefa Kostku nebola vôbec radostná. Určite aj preto sa podprahovo, v základoch jednoduchých námetov a tém jeho neskorých keramík ozýva kritika. Alebo aspoň (dosť čierny) humorný podtext. Až do krajnosti stupňoval subjektívne zaujatie, neštýlovosť, obsahovú a významovú doslovnosť keramickej figúry. Dostal sa pritom neraz na zradné hranice literárnosti, či dokonca sochárskej anekdoty. Nikdy ich ale neprekročil. Zachránilo ho remeslo, skúsená sochárska ruka, dodávajúca výtvarnú i umeleckú súdržnosť aj tým najneštandardnejším riešeniam. Keramické sochy Jozefa Kostku sú teda nadovšetko neobyčajne úprimným, otvoreným sochárskym denníkom človeka zraňovaného nepochopením, nepriateľstvom, či len ľahostajnosťou „tých druhých”.

Zoznam diel autora:

DvajaSediacaNa balkóneStojacaTorzo ženyZamyslenosť (Hanblivá)ŽiaľZamyslenýFilozofSlepý harmonikárŽenský akt so založenými rukamiFilozofKľačiaci aktStojaci aktAkt s rukou za chrbtomKompozíciaTri kvetyŽena - KvetŽenský akt so založenými rukamiRozsievačHlava dievčatkaStojaci akt (Zamyslená)Štúdia k socheSchúlený mužVinobranieSediacaŽnicaŠtúdia ku socheHanbliváŽena- kvetHlava matkyRozsievačAkt (Hanblivá)ŽiaľAkt so založenými rukamiFilozofStojaci akt so založenými rukamiZamyslenáHlava dievčaťaRozsievačHanbliváStojaci ženský akt so založenými rukamiKráľ opícSklonenáŽena so založenými rukamiZnakŽena v šatkeSediacaMysliteľMysliteľRozsievačPostavaKráľ opícKvetZamyslenáS dieťaťomÚzkosťStromPovodeňOráčova jarHlava partizánaZamyslenáAteliér IV.Ženský aktTorzoRozsievač (S. H. Vajanský)Torzo ženyHrošíkŽiaľŠtúdia aktuGitaristaKvetPostava