22. Október 2019, 19:00
Biografia: Narodil sa 16. 11. 1933 v Tisovci. 1951-56 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Mudroch). Najvýznamnejšie súborné výstavy mal v Bratislave (1963-64 a 1968 Mestská galéria, 1983, Výstavná sieň ZSVU, 1997 Slovenská národná galéria). 1961 účasť na Bienále mladých v Paríži a na bienále maľby v Sao Paolo. 1969 Cena Cypriána Majerníka.
Poradové číslo: | 31 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 35 000 € |
Rok: 1972
Proveniencia: Proveniencia: zbierka Bohumila Hanzela Publikované: Kubíková, K.: Rudolf Krivoš. Bratislava. 1998, srt. 141. Abelovský, J. – Bajcurová, K.: Zbierka Bohumila Hanzela 1990-2012. Trenčín, 2012, srt. 193 Vystavené: Galandovci – legendy slovenskej moderny 1969-1989, GMB 2011
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 116 x 89 cm.
Značené: Značené vľavo dole „R. K. 72". Na zadnej strane popis autorovou rukou
Popis:
Nestáva sa často, že sa na trhu so slovenským umením vyskytne tak silná a umelecko-historicky atraktívna kompozícia z druhej polovice 20. storočia (zvlášť ak ide o médium maľby), akou je My Lai Rudolfa Krivoša. Možno trochu nespravodlivo sme popri objektívne skvelých a dôležitých autoroch, ako sú Július Koller, Stano Filko, Peter Bartoš či Milan Adamčiak, pozabudli redefinovať tvorbu, resp. odznovu interpretovať dielo napr. niektorých galandovcov. Aukčný katalóg samozrejme nie je miestom, kde sa to má udiať, no skutočnosť, že sa do ponuky vracia jedno zo skvelých diel Rudolfa Krivoša je príležitosťou aspoň sa pokúsiť načrtnúť isté východiská uchopenia jeho maliarskej tvorby. Doterajšie snahy o komentovanie jeho diela často nepresahujú povrchné konštatovania o skľúčenosti, existencii či otázkach bytia a síce určite ich nie je možné spochybniť, hlbšie zamyslenie rozširuje hranice, v ktorých sa dnes Krivošovo dielo pohybuje. Dianie v druhej polovici 60-tych rokov 20. storočia spôsobilo na našej výtvarnej scéne doslova revolučné pohyby. Nádeje vkladané do pražskej jari, či traumy z následnej normalizácie však neboli jedinou témou, ktorá vtedajšiu mladšiu generáciu umelcov zaujímala. Tak ako v poézii, aj v maľbe rezonovali protivojnové nálady a nechuť k násiliu reprezentované pomerne viditeľným odmietaním vojnového konfliktu vo Vietname. Napriek strohosti informácií, ktoré sa k československej verejnosti dostali, vzniklo niekoľko diel, ktoré jednoznačne hovorili nie vraždeniu (Martin Martinček, Stano Balko, Alexander Richter…). Vietnamská vojna patrí k dobre dokumentovaným vojnovým konfliktom. Fotografie exotických scenérií s vypálenými osadami či trpiaceho pôvodného obyvateľstva obleteli celý svet.
Sporadicky sa objavili aj v československej tlači, čo zrejme posilnilo aj Krivošovo vnútorné presvedčenie vystúpiť s istou formou protestu. Celkom konkrétne k tejto téme prispel predkladanou maľbou My Lai z roku 1972– vzdávajúcou poctu obetiam nezmyselného a brutálneho masakru v dedine My Lai na juhu Vietnamu. Práve tu, 16. marca v roku 1968 zavraždili americkí vojaci roty Charlie niekoľko stoviek bezbranných civilistov ako odvetu za smrť seržanta Georga Cocksa. Napriek snahe amerického vojska i politických špičiek zločin zamlčať, to boli práve Američania, ktorí udalosť podrobili vyšetrovaniu a postarali sa aj o jej medializáciu. Rudolf Krivoš prakticky hneď po zverejnení detailov masakru reagoval skutočne ohromujúcim spôsobom. Jeho kompozícia nie je plná krvi, postavy nemliaždi ani netrhá ako o pár rokov skôr. Naopak, snaží sa presvedčiť diváka o morálnej čistote nevinných obetí, ktoré zachytil v objatí a tichosti – čakajúce na svoj koniec. Krivošove obrazy z druhej polovice 60-tych rokov sú priam zúrivým protestom (Tiaž, Rezignácia, Čakanie, Lis, Biela kúpeľňa…), ktorý “krvavou” estetikou viedenského akcionizmu na plátne horúčkovito komentuje neslobodu, odpor k totalitarizmu a burcuje. Jeho My Lai je však už iný, už je neskoro burcovať, pretože hrôza, ktorá ním otriasla už patrí minulosti, preto “už len” vzdáva hold obetiam. Možno intuitívne a možno cielene, formálne riešenia tejto maľby odkazujú k filozoficky hĺbavejšiemu Francisovi Baconovi, jeho triptychom i portrétom. Maľba My Lai je vynikajúcim, no nie jediným fascinujúcim príkladom Krivošovej tvorby začiatku 70-tych rokov. Ide o obdobie, ktoré sa aj napriek svojmu pomerne malému zastúpeniu v jeho oeuvre stalo akýmsi symbolom jeho diela – obraz z tohto obdobia sa dokonca dostal aj na titulku umelcovej monografie z roku 1998.
Zoznam diel autora: