22. Október 2019, 19:00
Biografia: Narodil sa 14. 2. 1849 v Gajaroch, zomrel 13. 3. 1921 v Banskej Bystrici. Od 1853 žil vo Viedni, učil sa u sochára J. Meixnera. 1865-66 v prípravnej maliarskej škole v triede historického maliarstva a 1866-67 v škole historického maliarstva Akadémie výtvarných umení vo Viedni (prof. Wurzinger, Engherth, Blaas, Geiger). 1867-70 študijný pobyt na škole historického maliarstva v Benátkach (prof. Molmenti). 1870-71 žil v Mníchove, 1871-75 pravdepodobne vo Viedni, 1876-84 v Benátkach, 1884 vo Viedni, 1884-86 v Banskej Bystrici, 1886-1889 v Benátkach, 1889-1921 v Banskej Bystrici. Benátky navštívil ešte aj v rokoch 1894 a 1903. Po vzniku Československej republiky sa zúčastnil prvej výstavy slovenských umelcov v Liptovskom Mikuláši (1919). Bol garantom založenia menšinového výtvarného spolku so sídlom v Banskej Bystrici - Jednoty výtvarných umelcov Slovenska (1921). 1995 bola v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici sprístupnená stála expozícia umelcovho diela.
Poradové číslo: | 10 |
Odhadovaná cena: | 80 000 – 90 000 € |
Konečná cena: | 120 000 € |
Rok: Po 1915
Proveniencia: Na zadnej strane nálepka a popisky Slovenskej národnej galérie, podľa ktorých bol obraz dočasne deponovaný v SNG (DO 55). Publikované: Tilkovský, V.: Dominik Skutecký Život a dielo. Bratislava, Tvar, 1954. str. 115 (celostranová reprodukcia), 121, kat č. 254 Vystavené: Umenie XIX. storočia na Slovensku, SNG, 1951 a v Prahe v roku 1952.
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 81 x 64 cm
Značené: Značené vpravo dole „Skutezky D".
Popis:
Olejomaľba “Obed kotlára” je špičkovou ukážkou neskoršej tvorby Dominika Skutezkého. Ide o jedinečné dielo hneď z niekoľkých dôvodov: Skutezkého obrazy sa v ostatnej dobe takmer vôbec nevyskytujú na umeleckom trhu a ak aj, tak väčšinou len menšie okrajové štúdie k portrétom alebo škice. Ďalším dôvodom je formát diela. Skutezky síce nepatrí medzi autorov komorných formátov, no práve z cyklu kotlárov a hámrov je ponúkané dielo jedným z najväčších a jednoznačne najväčší, aký sa v známych súkromných zbierkach nachádza. Neumenovednú kategóriu, akou veľkosť plátna nepochybne je, však vysoko prevyšujú umelecké kvality Skutezkého maľby. Podobne ako Mednyánszkeho cigáni, kočiši, postavy a postavičky dedinskej chudoby, boli i Skutezkého obrazy práce výrazom akéhosi ľudomilného stotožnenia sa so životným údelom prostého človeka. Od roku 1887 až takmer do záveru života namaľoval približne pol stovky plátien, v ktorých - štýlovo podobne ako o tri desaťročia starší, nemecký Adolf Menzel - spájal realisticko- romantickú luministiku s niektorými efektmi impresionizmu. Sprvoti tak robil určite v jedinom záujme: sprostredkovať fascinujúcu, dramatickú hru svetla a tieňa v preňho celkom novom priemyslovom žánri. Väčšina týchto obrazov zostala rozhodne viac prízvukovaním esteticky pôsobivých stránok „divadla práce“, než jej realistickým obrazom (i keď ako pomôcku pri ich dokončovaní používal niekedy i dokumentárne fotografie). Od počiatku sa preto vedie i tichý spor o mimovýtvarných významoch Skutezkého záverečného diela (Obed kotlárov, okolo 1899; Príprava obeda, okolo 1900; Pri vyhni, okolo 1904; Chvíľa oddychu - Prestávka, okolo 1915; Pred obedom, pred 1915; Odpočívajúci kotlár, 1918 a viaceré ďalšie). Kým ešte v roku 1923, na prvej posmrtnej výstave Skutezkého v Budapešti dobová kritika o obrazoch z hámrov súdila, že „ich realizmus je zastretý dnes už nepochopiteľným pátosom“, téma pracujúcich valciarov predurčila tieto diela do záhlavia všetkých novodobých dejinných prehľadov sociálno-kritickej línie našej maľby. Pred obedom. Pred 1915. Olej, plátno. 68 x 51,5 cm. SNG 30 31 Už prvý maliarov monografista Vojtech Tilkovský tvrdil, že „(Skutezký) nemohol pochopiť podstatu spoločenskej situácie, jej triednu podmienenosť a vnútorné rozpory. No jeho umelecká vnímavosť a citový vzťah k robotníkom, ktorých spoznal v dlhom spolužití, ako aj zásadná umelecká poctivosť v znázorňovaní skutočnosti viedli k tomu, že jeho obrazy z hámrov prestali byť iba prejavom maliarskeho záujmu o prostredie, prerástli medze žánrovej maľby a stali sa rozhodným svedectvom, priam kritikou spoločenského poriadku“. Ako však priliehavo poznamenal Ladislav Saučin: „predsa nemožno povedať, že by Skutezký spájal svoj realizmus s akoukoľvek socialistickou tendenciou. To preto, že nepozná ani len svätý hnev, zostáva iba v rovine ľudského dotyku s problematikou života robotníkov.“
Zoznam diel autora: