10. December 2019, 18:00
Biografia: Narodil sa 1878 v Bratislave, zomrel 1940 tamtiež. 1901-6 študoval na AVU vo Viedni (prof. Bitterlich, Hellmer). Najprv sa učil v štukatérskej a modelárskej dielni bratislavského dekoratívneho sochára Adolfa Messmera. Na bratislavských výstavách sa zúčastňoval od roku 1899. Bol všestranným sochárskym talentom a patril k najvýznamnejším slovenským sochárom v prvej polovici 20. storočia, hlavne v portrétnej plastike. Zemepisne je ťažisko jeho tvorby v Bratislave, ale s jeho komornými a monumentálnymi dielami: bustami, portrétmi, figurálnymi kompozíciami, sakrálnymi a studňovými plastikami, pomníkmi, pamätníkmi, plaketami, medailami, reliéfmi, sa môžeme stretnúť v 50 obciach a mestách na Slovensku, tiež v Maďarsku a Rakúsku. V roku 1912 modeloval dokonca aj hlavy a ruky figúrok pre bábkové divadlo bratislavského scénografa a krajinára Gustáva Wintersteinera. Realizoval viacero pamätníkov obetiam prvej svetovej vojny. Bol členom spolku Kunstverein v Bratislave.Časť portrétov, sôch, monumentálnych prác zo sochárskej tvorby a kresieb je uchovaná v Galérii mesta Bratislavy, SNG a v Mestskom múzeu v Bratislave. Diela pochádzajúce z obdobia štúdií na Akadémii výtvarných umení vo Viedni tvorili kresby, ale aj plastiky zamerané na figurálnu kompozíciu a portrétnu tvorbu. Neskôr sa orientoval na realistické stvárnenie modelu, pričom v povrchovom prevedení sa dotýkal poučiek secesného luminizmu, teda hry svetla a tieňa na modely. Takmer všetky diela sú poznačené známkami klasicizmu 19. storočia. Zrelá tvorba z rokov 1911-1939 nesie v sebe známky alegórie, s presahom do expresie, ale aj samotnej expresie bez alegorickej mnohovravnosti. Podaktoré diela majú tendenciu svetelnej dematerializácie a sú dokladované vo fotodokumentácii tvorby. Významný trend dobového secesného tragizmu s klesajúcimi líniami a priestorovej uzavretosti tiež možno identifikovať v jeho dielach. V portrétnej tvorbe sa snažil o psychologické štúdie, kde sa prostredníctvom vizuálnej intuície dostával do ľudskej citovej oblasti. Dielami sa viac orientoval na napodobenie vnútorného sveta svojím citovým pokojom, než na známky odrazu vonkajšieho sveta. Tieto diela nadobudli ráz osobne subjektívny a individualistický.
Literatúra: 20. storočie, Kat. výstavy SNG, 2000, str. 132.
Poradové číslo: | 171 |
Odhadovaná cena: | 7 000 - 10 000,- € |
Konečná cena: | 3 800 € |
Rok: 1906 (odliatok pravdepodobne 1970)
Technika: Bronz
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 29,5 x 30 x 20 cm
Značené: Značené vzadu dole "Riegele 1906"
Popis:
Alojza Riegeleho označuje spoluautorka určujúceho korpusu slovenského dejepisu moderného umenia Katarína Bajcurová za bratislavského (lepšie by bolo prešporského, pozn. JB) sochára. Napriek tomuto prívlastku je Riegele neodmysliteľnou súčasťou slovenského sochárskeho Olympu začiatku 20. storočia. Nemožno mu prisudzovať vplyv na tvorbu nasledujúcich generácií slovenských sochárov, ale jeho prívetivé a v našom hlavnom meste výrazné diela (Lekáreň Salvator, Alchymista, Sv. Alžbeta, Dianina fontána, Kačacia fontána s R. Khümayerom) sa stali jednoducho populárnymi. Riegele bol odchovancom konzervatívneho sochárstva 19. storočia, spočiatku ako učeň švajčiarskeho majstra Adolfa Messmera (od 1895), neskôr bol žiakom slávnych viedenských profesorov Edmunda von Hellmera a Hansa Bitterlicha (do 1906). Po úspešnom riešení súťaže na Pázmányov epitaf pre Dóm sv. Martina získal štipendium na cestu do Ríma (1908-1911). Rím končí Riegeleho prvé výrazné tvorivé obdobie, v ktorom vzniká aj predkladané dielo. Sediaci podriemkavajúci Bacchus je datovaný autorom do roku 1906, teda šesť rokov po tom, čo bol vo Viedni odhalený pamätník J. W. Goetheo od jeho učiteľa Hellmera. Jedno z najslávnejších Hellmerových diel možno považovať za esenciu jeho štýlu a sústredenie autorských prvkov – veľkorysé komponovanie foriem, ťažké drapérie a celková patetickosť kompozície. Podobné chápanie hmoty vidíme aj u Riegeleho Bacchusa, ktorý figúru veľmi ležérne poziciuje v mohutnom kresle a priestor okolo neho dotvára voľne padajúcou, miestami „pretekajúcou“ tógou. V monografii autora od Zsolta Lehela z roku 1977 publikovaný sadrový model diela, podľa katalógu (29) v súkromnom majetku. Autor veľmi zodpovedne cituje takmer všetky Riegeleho diela v tej dobe zastúpené v zbierkach SNG a GMB, bronzový odliatok predkladaného diela však neuvádza. V roku 2006 trojica autoriek (Francová, Grajciarová, Herucová) vydali pútavú publikáciu o Bratislavskom umeleckom spolku, v ktorej reprodukujú Riegeleho Baccha, no už bronzového, s poznámkou „odliatok z roku 1970.“ S veľkou pravdepodobnosťou dielo nebolo za autorovho života vyhotovené v kove a stalo sa tak až 30 rokov po jeho smrti. Vyššie spomínaný Lehelov katalóg odkrýva ešte jednu skutočnosť: na rôznych miestach sú v ňom reprodukované našej plastike podobné diela – tiež sadrové, tiež s výškou okolo 30 cm, rovnako zobrazujúce mytologické postavy (333. Prométeus, 372. Sediaci Anjel, ide však o Génia, pozn. JB). Môžeme sa teda domnievať, že išlo o v závere Riegeleho štúdia vytvorený cyklus, z ktorého najslávenejší kus, aj vďaka neskoršiemu bronzovému odliatku, sa stal Bakchus.
JB
Zoznam diel autora: