Večerná nálada

Rok: Okolo 1910

Technika: Olej na kartón

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 62 x 76 cm

Značené: Značené vpravo dole „Csordák"

Popis:

„Večerná nálada“
je dokladom vyvrcholenia tvorby Ľudovíta Csordáka a zároveň charakteristickým dielom jeho zrelého luminizmu. Biografické okolnosti postavili umenie tohto významného východoslovenského plenéristu z rozhrania storočí, do vyhraneného protikladu k maliarstvu jeho o čosi mladšieho košického druha. Úzka spolupráca a priateľstvo Čordáka s Halászom-Hradilom v rokoch 1909--1915 bola časovo súbežná s najšťastnejším, luministicko-impresívnym obdobím Csordákovej maľby. Po roku 1915 sa táto spolupráca prerušila, aby sa už nikdy neobnovila. Naopak, nepriateľstvo oboch maliarov sa stalo priam príslovečným. Jeho skutočné príčiny ťažko objektívne odhadnúť, prapodstata však mohla byť v čechofilstve Csordáka, neznášajúceho sa s neskorým maďarónstvom "národne prebudeného" Halásza. Z historického odstupu sa však zdôrazňovanie odlišnosti Csordákovej koncepcie od Halászovej nezdá až také korektné. Jeho krajinárstvo predstavovalo skôr len alternatívu v súvislostiach celkových stredoeurópskych štýlových prúdení tej doby. Čordák bol naším jediným významným odchovancom školy Juliusa Mařáka na pražskej akadémii. Patril spolu Engelmüllerom, Panuškom, Lebedom, Minaříkom, Dvořákom a Kavanom k staršej generácii Mařákových žiakov. Mařák o štyri roky skôr (1892) než Hollósy v Mníchove udomácnil na svojej škole plenérové maľovanie. Jeho vlastné maliarstvo (i pedagogická metóda) však zostalo poplatné tradičnému viedenskému náladovému romantizmu, ktorý zúročil do tendenčnej predstavy programovej, "vlasteneckej krajiny". Mařák tým inšpiroval i Csordákove počiatočné rozbehy. No už v deväťdesiatych rokoch prestal pôsobiť výlučný vplyv mařákovskej koncepcie aj na tvorbu jeho najvernejších žiakov. I do Prahy dospela oneskorená ozvena všeobecnej krízy objektivizujúceho krajinárskeho realizmu. A aj tu sa riešila psychologizujúcim, individualistickým prehodnotením vzťahu umelca ku krajinárskemu motívu. V Čechách tomu napomohol ohlas Chittusiho veľkej posmrtnej výstavy v Prahe (1892), sprostredkujúcej i Cosrdákovi tvorivú problematiku barbizonskej maľby. Jeho nová orientácia sa prejavila už okolo roku 1900, ale najvýraznejšie v krátkom období rokov 1909--1912, opustením tajomnej, symbolické významy zvestujúcej atmosféry lesných interiérov v prospech maliarsky bezprostrednejšieho, koloritu vzdušných pohornádskych krajín s nízkym horizontom pod vysokými oblohami.
JA

Zoznam diel autora:

Práčky na potokuTri brezyStudenovodský potok v TatráchSkalyStádo pri napájadleZálivLesné jazierkoJavorinaNa okraji lesaŽdiarSkalyLetné popoludnieMorské pobrežieZimná alejNa brehu TorysyPohľad na TatryJesenná krajinaDva stromy pri jazereLetná nálada s ovcamiNa okraji lesaLetná krajinaRužePodvečerná krajinaTatranská krajina s ovcami (Predjarie)Krajina s jazeromVýchodoslovenská krajinaPrímorská krajinaDedina v zimeZvážanie senaZima v TatráchSúmrak v leseZo starého parkuDom na strániV lesePri riekeS volským záprahomKrajina pri HornádeKrajina s jazeromV leseVnútro lesaNa dedineNa strániLesné jazierkoPohľad na KošiceLesný potokZimný potokKrajina s kostolomDedina s kostolomVečerná náladaV lete pri riekeCesta lesom.LETO V HORÁCHNA OKRAJI LESA