Víchor - krajina

Rok: 1963

Proveniencia: Priložený posudok Zsófie Kiss-Szemán z roku 2017. Publikované: Haberernovej oko pod iným názvom (autor Richard Gregor); Mira Haberernová Trančíková (autor Ivan Janačár) str.28; Vystavené: GMB v roku 2015.

Technika: Kombinovaná technika na sololite

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 137 x 119 cm

Značené: Značené vpravo dole „Mira H“

Popis:

„Víchor-krajina“

Miry Haberernovej je bezpochyby výnimočným, galerijným dielom autorky, ktorá stále čaká na svoje výraznejšie zhodnotenie – v trhovom, ale aj umenovednom prostredí. Aj napriek faktu, že Haberernová patrí ku kľúčovým postavám nášho umenia druhej polovice 20. storočia, jej tvorba - zvlášť obdobie ovplyvnené popartovou lekciou - ostáva opomenutou, hoci doslova vzrušujúcou súčasťou domáceho príbehu dejín umenia. Zarovno so Stanom Filkom, či Janou Želibskou vytvárala koncom 60. rokov aj Haberenové svoje/svojské obydlia, v ktorých podobne ako jej generační súputníci inscenovala trojdimenzionálne objekty v panelmi, či obrazmi vytýčenom prostredí. Dnes je už zrejmé, že medzinárodné inštitúcie – aj v rámci akéhosi splácania „gendrového dlhu“, sa čoraz častejšie a intenzívnejšie sústreďujú na tvorbu vizuálnych autoriek. Aj v domácom prostredí nájdeme umelkyne, ktoré ostávali roky nespravodlivo prehliadané. Haberernová absolvovala štúdium na VŠVU v Bratislave, s ročným pobytom na Akadémii v Budapešti. Začiatkom 60. rokov bola aktívne účastná na bratislavských Konfrontáciách (1962, 1964, 1965), potom sa načas priklonila k popartovej vizualite, no napriek jednoznačne autentickému prejavu v tomto období ostala jej tvorba aj po roku 1989 bez výraznejšieho zhodnotenia. Až aktivity Richarda Gregora (2013) a neskôr veľká výstava a obsiahla monografia Ivana Jančára (2015) čiastočne upriamili pozornosť na túto autorku. Predkladané dielo pochádza z jej úvodnej, prednostne maliarskej tvorby, v ktorej Haberernová, poučená informelovou lektúrou, predvádza pozoruhodné možnosti Novej figurácie. Už pri vstupe autorky na umeleckú scénu bolo jasne cítiť jej silný zmysel pre priestorové vnímanie, ako aj náznak budúceho vykročenia smerom k soche. Haberernovej maľby zo začiatku 60. rokov sa blížia skoro až k objektom. Autorka ich komponuje asablážovo, častou požíva nájdené predmety. Výrazne pracuje s materiálnou bázou (vrsvenie, prelínanie), vytvára mohutné štruktúry, ktoré tvaruje prednostne antropomorfne. Len náznakovo však odkazuje k ľudksje figúre, či tvári;  v maliarskych pastách často aplikuje keramické oko. V roku 1966 ju pri príležitosti jej pražskej výstavy Ľ. Peterajová v texte katalógu označila za antiestétku. Naozaj, jej obrazom dominuje trash estetika, takmer až kollerovská kultúra odpadu... Jej kompozícíe sú až rušivo expresívne. Katalyzujú podivný pocit zo 60. rokov minulého storočia, doby, ktorá sa vyrovnávala s tragédiou druhej svetovej vojny, no nepriamo, aj napriek uvoľnenej nálade a pocitu slobody, už anticipovala tušenie iného veľkého spoločensky-politického konfliku.

NG

Zoznam diel autora:

Víchor - krajina