24. Marec 2020, 21:00
Poradové číslo: | 17 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 12 000 € |
Rok: 1984
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 55 x 39 cm
Značené: Značené vpravo dole „Paštéka 84"
Popis:
„Dvaja“
je explicitné existenciálne dielo Milana Paštéku. Existenciálna dráma vrcholných diel Milana Paštéku sa často dotýka hraníc grotesknosti. Ba dá sa povedať, že Paštéka je (popri Júlisovi Jakobymu) protagonistom takejto maliarskej filozofie v našom umení po roku 1945. Nová figurácia sa v súvislostiach slovenského umenia začala frontálne presadzovať okolo polovice šesťdesiatych rokov. Bola azda najvýraznejším produktom znovuobjavovania európskej problematiky, existencionalizmu a najmä absurdného divadla: Jarryho, Ionesca, Sartra, Camusa, Mrožeka, Havla. Málokto si však vtedy uvedomoval, že v tomto politickom prostredí poetika absurdity existencie človeka dostávala prevrátený zmysel oproti európskym vzorom. Nebola chápaná ako nadčasová metafora osudovej podmienenosti individuálneho bytia, ale oveľa viac ako priamočiare zrkadlenie situácií každodenného života. To, čomu sa ľudia na absurdnom divadle v skutočnosti smiali, neboli vypreparované filozofujúce symboly, ale vlastne len nadsázky všednej, každému dôverne známej, socialistickej reality života. Takto sa ťaživá absurdita prenášala do oslobodzujúcej katarzie grotesky. Už približne od roku 1975 sa v Paštékových obrazoch čoraz viac sa zjavujú stretnutia ľudí v bezútešných interiéroch, v intimite Rodín, Dvojíc, Hostí, či anonymite Čakární. Diela tohto obdobia sú ovládané atmosférou záhadnej nemožnosti ľudskej komunikácie. Táto myšlienka je vyjadrená klaustrofobickým, geometricky rozvinutým priestorom, zdôraznením hmotnosti ľudských torz, ich orgánov hmatu a dotyku – teda všetkým čo vytvára možnosti vzájomných kontaktov. K tým však z akýchsi iracionálnych príčin nedochádza. Dnes je už nespochybniteľné, že Milan Paštéka vniesol do takéhoto názorového rozpoloženia našej novej figurácie svojský a originálny príspevok. Bol celkom neliterárny - prízvukujúci skôr prvoplánovú brutalitu a individuálne traumy, najčastejšie v podobe deformovaného ľudského torza v anonymnom, nepriateľskom priestore a teda viac optickú než duchovnú metaforu existenciálnej situovanosti moderného človeka. Nech už však Paštéka kládol akýkoľvek dôraz na intelektuálsky výklad absurdity, v každom prípade sa významová obojakosť stala poznávacím znamením, základom svojprávnosti Paštékovho príspevku k tradičným postupom novofiguratívnej maľby. Bez ohľadu na premeny ikonografie je v Paštékavých obrazoch stále prítomné napätie, znepokojujúci rozpor medzi duchovnosťou a animálnosťou, zámernou špekuláciou a nespútanou expresiou, drastickou otvorenosťou subjektívneho zaujatia a estétskym vychutnávaním fines jeho maliarskeho predvádzania.
JA
Zoznam diel autora: