17. Jún 2020, 18:00
Biografia: Maximilián Schurmann sa narodil 29. 8. 1890 vo Štvrtku na Ostrove, zomrel 24. 3. 1960 v Bratislave. V rokoch 1907-14 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni (prof. Griepenkerl, Bacher), potom na Akadémii Julien v Paríži. V rokoch 1914-18 bol ako cudzí štátny príslušník internovaný v kláštore vo francúzskom mestečku Espalion. Od roku 1918 žil v Nitre, kde v rokoch 1925-31 viedol súkromnú maliarsku školu. V rokoch 1920-25 pracoval v Paríži. V roku 1929 sa natrvalo usadil v Bratislave, kdesi v roku 1938 otvoril súkromnú maliarsku školu. 1941-45 pôsobil ako profesor na Oddelení kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT.Z literatúry: Dvořáková, Z.: Maximilián Schurmann. Bratislava 1971; Zmetáková, D.: Max Schurmann. Výber z krajinárskej tvorby. Katalóg Slovenskej národnej galérie, Bratislava 1980; Valent, Š.: Maximilián Schurmann 1890-1960. Katalóg Galérie F. Studeného, Nitra 1990; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1999.
Poradové číslo: | 30 |
Odhadovaná cena: | 8 000 - 10 000 € |
Konečná cena: | 13 100 € |
Rok: 1922
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 75 x 55 cm
Značené: Značené vpravo dole "Schurmann Max"
Popis:
Portrét Milana Rastislava Štefánika je jedinečným príkladom zobrazenia významnej osobnosti našich dejín. Na rozdiel od susedných Čechov a Maďarov, slovenskí zberatelia, ale ani samotné umenie nereaguje príliš citlivo na tému osobností. Štefánik nepochybne výrazne zasiahol do formovania našich novodobých dejín a preto je možné predkladaný portrét považovať za jedinečné dielo. Isteže, Schurmannova portrétna tvorba nie je neznáma, no predsa len v tomto prípade ide o trochu viac ako len o pusté zachytenie konkrétneho človeka. Dielo vzniklo po Štefánikovej smrti - teda v čase, kedy sa okolo jeho osoby začal formovať silný kult, ktorý sa nepodarilo potlačiť ani komunistickému režimu. To čo bolo pre maďarské umenie, sentimentálne pripomínajúce revolučné roky 1848-49, či pre českú Generáciu národního divadla typické - a síce vzdávanie holdu minulosti, nebolo pre Slovákov zaužívanou praxou ani v umení ani v spoločenskom živote. Asi jedinú výnimku predstavuje Francisciho portrét od Bohúňa, ktorý národného buditeľa zachytáva ako liptovského župana, pričom za ním na stene visí jeho včasnejšia podobizeň ako veliteľa dobrovoľníckych vojsk. A ako to súvisí so Schurmannovým Štefánikom? Vzhľadom na repertoir motívov, ktoré maliar použil ide o veľmi podobný spomienkový sentimentalizmus v službách zobrazenia národného hrdinu. V rámci ikonografie Milana Rastislava Štefánika rozlišujeme dve základné skupiny diel - tie, ktoré ho zachytávajú ako generála a tie, na ktorých je spodobený ako letec. V istom zmysle, v prípade nášho portrétu, ide o unikátnu kombináciu týchto dvoch skupín: pod leteckou budou (nedávno zreštaurovanou a prezentovanou v SNM) sa črtá generálska uniforma. Letecké oblečenie tu má však aj inú funkciu, ako len odkazovať k jeho leteckým zručnostiam - odkazuje ku generálovej smrti, ktorá z neho spravila legendu a ktorá je dodnes prameňom mnohých špekulácií.
JB
Zoznam diel autora: