Kompozícia v čiernej a bielej farbe

Rok: Okolo 1966

Technika: Nitrolak na preglejke

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 122 × 180 cm.

Značené: Značené vzadu “R. U.“

Ďalšie vlastnosti: Na zadnej strane je pečiatka rakúskeho obchodníka s umením Cajetana Grilla

Popis:

Dielo Rudolfa Uhra Kompozícia v čiernej a bielej farbe je zberateľským unikátom na našom trhu s umením. Aj preto, že umelca poznáme predovšetkým ako sochára – patrí k zakladateľským postavám slovenského moderného sochárstva, ktorý uviedol na nášho kontextu problematiku archetypu, neskôr v šesťdesiatych rokoch 20. storočia dospel k veľkej znakovej forme a rustikálne cítenej abstrakcii postavenej na vnútornej monumentalite a dramatickosti sochárskeho gesta. Svoje nefiguratívne sochy dokázal nasýtiť pradávnou jednotou, povýšiť ich na všeľudské, nadčasové znaky a symboly domova. V tvorbe spájal rukopisnú expresívnosť s náznakovou geometrizáciou tvaru, archaický, predcivilizačný mýtus so senzibilitou technického veku.
Dielo bolo publikované spolu s ďalšou maľbou v monografii umelca (Jiří Šetlík a Michal Uher, eds. et al.: Rudolf Uher. Sochy: Sculptures. Zlín: Niobe Design, Bratislava: Vydavateľstvo SLOVART, Praha: Artefact, 1998, s. 226, 236), avšak ako ilustračné foto bez datovania. Otázka datovania vyvoláva najviac otázok (galerista Cajetan Grill datoval dielo do roku 1954), odpovede na ne môže naznačiť nielen jasné uvedomenie si jednotlivých etáp sochárovho myslenia, ale najmä komparatívna analýza s jeho známymi a datovanými sochárskymi dielami. Základom monumentálnej abstraktnej maľby je kompozícia dvoch rovnobežných vertikál pretínajúcich sa v pravom uhle horizontálou, dynamizovaná nakloneným diagonálnym tvarom. Základné geometrické formy sú formulované robustne v dvojzvuku čiernej a bielej, vyznačujú sa „sošnou“ monumentálnosťou a zdôrazneným tektonickým rytmom. Ak by sme nepoznali Uhrovo sochárske dielo, mohli by sme maľbu pokladať za zrelú ukážku geometricko-konštruktivistickej abstrakcie druhej polovice 20. storočia. Tu môžeme predpokladať, že si svoje nové objavy sochárskeho tvaru chcel overiť aj na ploche. Okolo roku 1965 sa totiž Uhrova tvorba definitívne oslobodila z pút zobrazenia, základnú obraznú ideu sochy oprel o proces abstrahovania. Prostredníctvom vzájomných vzťahov podpory a bremena, horizontály a vertikály, nosného a neseného prvku, stĺpu a architrávu modeloval ľudský existenciálny priestor. Pocitovo a tvarovo je maľba najbližšie k týmto Uhrovým sochám: Skladba I.-II. (1966), Pravouhlá etuda, Paralely III. (1967). Maľbou Rudolfa Uhra sa neskôr inšpiroval jeho syn Michal Uher (1945 – 2018). Dielo sa dostalo do Viedne v roku 1986 v súvislosti s výstavou 8 Sculpturen v Kunsthandel Cajetan Grill.
Katarína Bajcurová

Zoznam diel autora:

(Stojace) dievčatko s vtáčikomZem II.PieseňKompozícia v čiernej a bielej farbe