29. November 2022, 19:00
Poradové číslo: | 45 |
Odhadovaná cena: | 60 000 – 70 000 € |
Konečná cena: | 52 000 € |
Rok: okolo 1937
Technika: Olej na preglejke
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 80 cm
Značené: Značené vpravo dole „Jakoby Gy.“
Popis: Tento katalóg obsahuje dve mimoriadne hodnotné a kvalitné diela Júliusa Jakobyho – jeho autoportrét v zrelom veku a kompozíciu Zuzana a starci z ranejšej fázy jeho tvorby. Diela vznikli s odstupom minimálne 20 rokov, no obe svedčia o Jakobyho konzistentnom maliarskom štýle i jeho vzťahu k dejinám umenia. Vlastná podobizeň autora je v Jakobyho prípade častým komunikačným i umeleckým nástrojom – často sebaironizujúco a bez zveličenia, no tentoraz ho vidíme so zrelým nadhľadom, sebaprijatím a zdravým sebavedomím. To Jakobymu nikdy nechýbalo, no ako príslušník národnostnej menšiny i menšiny avantgardných umelcov, bola jeho životná púť poznačená prehliadaním či priam odmietaním. Bezpečie mu ponúkali rodné Košice a okruh priateľov, ktorý zasa nebol až taký veľký. Zmeny, ktorými prechádzala naša východná metropola od rozpadu Rakúsko-Uhorska zasiahli Jakobyho život na všetkých úrovniach a veľmi intenzívne. V literatúre je opisovaný ako posledný svedok a dedič medzivojnovej umeleckej scény, ktorá do našej umenovedy vstúpila ako „košická moderna“ a práve tú vo svojich dielach, prakticky celý život, oslavoval. Pamätal si iné Košice, inak sa správajúcich umelcov, iné publikum. Slovenské umenie je plné rozkolov, ktoré sa prejavili napr. aj v odlišnom prístupe umelcov k dejinám umenia či sakrálnym námetom. Do konca Druhej svetovej vojny sú v jeho diele prítomné sakrálne námety a biblické scény pomerne často – no z iného dôvodu ako snahy o dialóg s minulosťou. Od konca 20. rokov a po obnove Maďarského kráľovstva aj v Košiciach, prispel Jakoby do prúdu „maďarského neobaroka“, charakterizovaného predovšetkým konzervatívnym akademizmom, náboženskými motívmi a heroickými udalosťami z dejín vlasti (Liška, 2020) niekoľkými obrazmi s postavami svätých či Ježiša a Márie. Predkladané dielo sa však vymyká z tejto skupiny – je iné. V prvom rade si treba položiť otázku, či ide o starozákonný výjav s jasným odkazom alebo len o „použitie“ motívu krásnej ženy, ktorá je sledovaná? Osobne sa prikláňam k druhej možnosti a tým pádom považujem dané dielo za oslobodené od vyššie spomínaného maďarského naratívu. Je zaujímavé, že tento biblický obraz je mužmi – maliarmi spodobovaný prakticky viac ako tisíc rokov, pričom okrem Artemisie Gentileschi sa ženy tejto problematike vyhýbali. Ide pritom o príbeh cnostnej Zuzany, ktorú si objektivizujú dvaja starší muži, nehanebne po nej túžia a ešte nehanebnejšie, keď ju nemohli mať, ju krivo obvinili. Jakoby prináša odľahčenú interpretáciu tejto udalosti: potláča zlo konajúcich starcov a takmer celú obrazovú plochu venuje obdivu ženskej krásy. Tak ako maliarsky nie sú v diele nevyjasnené momenty, maľba je jednoznačná a ukončená vo všetkých ohľadoch, tak aj zobrazenie námetu je jasné a zodpovedajúce mužskej perspektíve pozerania sa na ženu. To, že ide o dielo, ktoré je v porovnaní s ostatnými Jakobyho prácami z 30. a 40. rokov uzavretejšie (maliarsky dotiahnutejšie), môže nasvedčovať objednávkovitému charakteru jeho vzniku. Nič to ale neuberá jeho kvalitám, ba naopak, autor sa tu prejavil ako uvedomelý hedonista, možno trochu voyer. Ide teda o dielo, ktoré „je len a len emocionálnou maliarskou správou, kvintesenciou subjektívne prežitého poznania, z hľadiska politiky i bežnej morálky celkom neurtrálneho. A v tom spočíva i najpodstatnejšia Jakobyho diferencia oproti košickým modernistom – oni chceli život umením meniť, Jakoby ho chcel žiť v umení.“ (Abelovský, 1994) (JB)
Zoznam diel autora: