Prerušený obraz III

Rok: 1989

Technika: Farebná serigrafia na papieri, 28/100

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 30 x 40 cm.

Značené: Značené vpravo dole „J. Želibská 1989“

Popis: Kľúčová osobnosť progresívnej generácie slovenských umelcov akcie a konceptu konca 60. rokov, významná predstaviteľka alternatívnej scény.
Jej tvorba bola od počiatku programovo multimediálna – razantný vstup na umeleckú scénu charakterizovalo okamžité opustenie pôvodného, tradičného grafického školenia v prospech nových možností vyjadrovania. Spočiatku experimentovala s maľbou a grafikou, od plošných realizácií prešla rýchlo k monumentálnym enviromentom s využitím v tom čase netypických postupov a materiálov (readymade, zrkadlá, plastické hmoty...). Neskôr sa orientovala výhradne na progresívne výtvarné prejavy – okrem fotografie, tvorby objektov a inštalácií jej tvorba zahŕňa akčné umenie, performanciu, body art. Od začiatku 90. rokov sa sústreďuje takmer výhradne na oblasť videa, stala sa priekopníčkou multimediálnych inštalácií.
Už jej debutová, interaktívna výstava Možnosť odkrývania (1967) v Galérii Cypriána Majerníka spôsobila na domácej scéne rozruch. Kombinácia paravánov so znázornením monumentálnych schematizovaných ženských aktov a zvýrazneným symbolom genitálií (Venuša, 1967) a plošných (obrazových) antropometrií – nakreslené obrysy živého modelu, ktoré spoločne smerovali k voyeristickému zážitku (záclonky [s možnosťou odkrývania] na obrazoch, zopakované aj v priestore, symbolika kvetov, pohľad cez malý otvor ústredného objektu) publikum šokovali. Dobová kritika jej komplexnú inštaláciu vnímala ako konfrontáciu „večnej inšpirácie umenia“ s realitou odľudštenej ženskosti. Kľúčová osobnosť progresívnej generácie slovenských umelcov akcie a konceptu konca 60. rokov, významná predstaviteľka alternatívnej scény. Pritom Želibská pristupovala k tejto, ako aj neskôr k ďalším témam skôr s humorom a iróniou; celkovo s tendenciou nebrať veci príliš vážne. Vždy išla nekonvenčne vlastnou cestou, bolo jej prirodzené vstupovať do zakázaných či len neprebádaných teritórií, provokovať – v tom bola na domácej scéne do istej miery solitérna. Odvážne prekračovala viaceré tabu – nielen výberom tém a motívov, ale aj formálnym prejavom. Otvorene sa vyjadrovala k téme erotiky, sexuality; ironizovala pokrytectvo v tejto oblasti.
Koncom 60. rokov uviedla svojou tvorbou na slovenskej výtvarnej scéne nové tematické okruhy: priniesla originálnu interpretáciu telesnosti – do centra svojej pozornosti umiestnila ženu, problematiku jej senzibility, intimity, telesnosti a jej premien počas života, podfarbenú náznakom erotiky. Spochybnila gendrové klišé, tradičnú úlohu ženy v spoločnosti, aj jej pozíciu sexuálneho objektu. Rovnako nekonvenčne pristúpila aj k interpretácii ľudského tela. Motív obnaženej ženskej figúry sa v jej tvorbe prelína s vlastnou otvorenosťou, so snahou o bezprostrednú komunikáciu a najmä o depatetizáciu umenia. Aj keď sa jej ikonografia stretávala s dobovou agendou feministického umenia, Želibská svoje programové smerovanie k feminizmu odmietala tvrdením, že ak bola feministkou, potom ňou bola celkom nevedomky. (NG)

Zoznam diel autora:

DobierkaDveAdam a Eva2xAch tá vôňaPrerušený obraz IIIOna-Nymfa