28. November 2023, 19:00
Poradové číslo: | 67 |
Nevydražené | |
Cena v predaji: | 38 000 € |
Rok: 1929
Technika: Olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 38 x 49 cm
Značené: Značené vľavo dole „Mousson 1929 Michalovce“
Popis: České zberateľské prostredie na Moussona reagovalo okamžite a veľmi pozitívne, čo pretrvalo prakticky do dnešných dní. Kompozícia bola vystavovaná v slávnej pražskej výstavnej sieni Mánes a jej reprodukcia sa ocitla aj na titulnej strane obľúbeného týždenníka Rozkvět. Slovensko ako neoddeliteľná súčasť strednej Európy a priamy potomok Rakúsko-Uhorska je domovom viacerých národností a tým, čo sa často označuje ako križovatka kultúr. Jozef Teodor Mousson či Mousson József Tivadar, alebo dokonca Joseph Theodoré Mousson a jeho rodina predstavovali absolútnu esenciu multikultúrnej, multietnickej a kozmopolitnej bunky spoločnosti, ktorá nie stále bezproblémovo, no nakoniec vždy prijala inakosť toho druhého. To platilo do 30. rokov minulého storočia, teda obdobia, ktoré v Moussonovej tvorbe, aj na základe mnohých odkazov v súdobých prameňoch, môžeme označiť za vrcholné. Predkladané dielo je bez diskusie zhmotnením umelcových maliarskych schopností vysokej úrovne, ktoré zaujali nielen v milovaných Michalovciach, ale aj v ďalekej Prahe, kam jeho tvorbu vyviezla v prvých rokoch mladej republiky jeho manželka. České zberateľské prostredie na Moussona reagovalo okamžite a veľmi pozitívne, čo pretrvalo prakticky do dnešných dní. Kompozícia bola vystavovaná v slávnej pražskej galérii Rubeš a jej reprodukcia sa ocitla aj na titulnej strane obľúbeného týždenníka Rozkvět. Otázka, prečo sa práve tejto maľbe dostalo takého privilegovaného miesta, je opodstatnená, predovšetkým keď si uvedomíme čulé pražské umelecké kruhy a progresívne tendencie, ktoré sa v českom hlavnom meste udomácňovali od záveru 19. storočia. Obraz s názvom Trh na Slovensku musel byť z pohľadu českého publika, vnímajúceho Slovensko do veľkej miery cez prizmu ľudovej kultúry ako miesto tradícií a nepoškvrneného dobrého ľudu, skutočne krásnym, oku lahodiacim a pravdivým svedectvom toho, ako to u bratov Slovákov vyzerá. A zrejme takto videl Zemplín a jeho obyvateľov aj sám Mousson. Exoticizáciu (toľkokrát spomínanú v súvislosti s tvorbou Hálu, Plicku, Bazovského, Benku atď.) prostého ľudu tu autor doviedol do dokonalosti veľmi jednoduchým spôsobom – do centra kompozície umiestnil postavu dámy z meštianskej vrstvy (zrejme jedna z maliarových dcér), ktorá bez šatky, ale so slnečníkom, v ľahkých hodvábnych šatách a nie v širokých farebných sukniach a bez vyšívaného kabátika predstavuje iný (cudzí) element v ľudovo pôsobiacom trhovníckom prostredí. Ak píšem o exoticizácii, tak tento termín používam zámerne a v jeho užšom zmysle: dámu so slnečníkom nemožno chápať ako symbol ďalšieho vývojového stupňa urbanizujúcej sa vidieckej spoločnosti, teda ako víziu zemplínskej ženy, ktorá svoj kroj nahradí „civilným“ odevom, ale ako „patricijskú“ ženu líšiacu sa od dedinského ľudu nielen oblečením, ale aj spôsobom života. Nešlo o povyšovanie sa, ale o charakter spoločnosti, ktorý v tej dobe spochybňoval len málokto. Ostatne aj sám Mousson v prípade svojho prvého manželstva zažil nechuť svokrovcov vydať dcéru za vtedy chudobného maliara. Pohľad na Slovákov ako na čistých a dobrých ľudí, a som presvedčený, že Mousson to nemyslel inak, je prítomný Titulná strana časopisu Rozkvět takmer v každom jeho diele z východného Slovenska. Úsmevy, slávnostná atmosféra, živé farby, dynamika krojov či snaha o zachytenie textúry rôznych povrchov len dokazujú jeho náklonnosť a umeleckú/motivickú výživnosť Michaloviec a ich okolia. Dielo Na trhu (Michalovce) nás okrem bravúrneho narábania so štetcom odkazuje na efekty, ktoré sa v maliarskom umení udomácnili s nástupom takých majstrov, ako bol Ferdinand Georg Waldmüller (1793 – 1865), a prehlbovali autorské prístupy v narábaní so svetlom, čo dodáva inú vizuálnu povahu farebným plochám a figurálnym scénam. Je evidentné, že umelec kládol v mnohých dielach dôraz práve na kroje a ich bohatosť a pokiaľ na ich akcentovanie nevyužil ostrý kontrast zasneženej alebo zablatenej, sivej upršanej krajiny, jednoznačne, ako v prípade tohto diela, uplatnil niečo ako „reflektorové“ nasvietenie. Takto volené prostriedky dodávajú predkladanej maľbe jas a jedinečný pozitívny účinok na diváka. (JB)
Publikované: titulka magazínu Rozkvět, 1930, ročník XXIII, č. 11.
Zoznam diel autora: