28. November 2023, 19:00
Poradové číslo: | 53 |
Odhadovaná cena: | 200 000 - 250 000 € |
Konečná cena: | 120 000 € |
Rok: 1938
Proveniencia: zbierka Otta Havlíka (1896 – 1970)
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 68 x 122,5 cm
Značené: Značené vpravo dole „M. Benka“, na zadnej strane autorský štítok
Popis: „Máte vo svojom dome obraz od Martina Benku? Ak áno, iste si neraz uvedomíte, že pohľad na ten obraz vás nikdy neunaví, lebo je záživný a zdravý ako chlieb. Takýto dobrý a záživný je i Benka osobne, ako človek.“ Ján Smrek, 1938
„Takto žije Benka v svojej splendidnej izolácii, vo vznešenej osamotenosti, strážiac svoju dušu, zasnúbenú s rodnou zemou, s tou bohyňou, ktorá práve k nemu zostúpila. Ničím sa nedá odvrátiť od plnenia svojho poslania, j e nekompromisný umelec, nechce trhať svoju energiu, riediť svoju krv.“ Ján Smrek, 1938
Titulné dielo našej zimnej aukcie Pri oberačke ovocia (1938) má všetkých „päť P“ – perfektnú provenienciu, trhovú čerstvosť, reprezentatívnu veľkosť, galerijnú kvalitu. Kompozícia pochádza z vrcholného tvorivého obdobia Martina Benku, z druhej polovice tridsiatych rokov minulého storočia, pričom zobrazuje v zásade nadčasový výjav zberu úrody. Benka ho prezentuje ako výsledok spoločnej práce, doslova súznenia s krajinou – pri zbere dozretého ovocia sa stopky plodov ľahko oddeľujú od konárov, jablká či hrušky padajú vlastne samé do rúk. Obrazu dominuje radostná, až slávnostná atmosféra – umelec ukazuje tradičný zber a najmä plody (misa ovocia) v najväčšej plnosti a farebnosti. Toto nie sú polia a role, medze či kopy sena, toto nie je ťažké, každodenné obrábanie pôdy, lopota. Toto je oslava bohatej a úrodnej (slovenskej) zeme. Oberačku ako („bežný“) dej prezentuje Benka s najväčšou vážnosťou. Umelec zdôrazňuje previazanie s prírodou, vzdáva hold tomu, čo nám ponúka a dary zeme (úrodu) kladie na piedestál. V skutočnosti nám jeho obraz svojou výstavbou pripomína kompozície starých majstrov, mytologické výjavy. Na prvý pohľad nás zaujme rafinovaná skladba – diagonálne umiestnený konár, vystupujúci z ľavého horného rohu priestorovo vytvára scénu. Nie je to drapéria – ako pri obrazoch klasikov – ale konkrétna časť stromu. Našu pozornosť smeruje na zátišie s ovocím, vložené do takmer až idylického výjavu ovocinárskych prác. V pozadí je to zasa krajinný reliéf, akoby zľahka dotknutý prácou človeka a v strednom pláne samotné oberanie plodov – muži a ženy svorne pri zbere. Centrálna ženská figúra pritom akoby vychádzala z renesančnej schémy (Ginerva). Umelec to tradičné – mytologické, biblické v skutočnosti preniesol cez modernistickú štylizáciu do národného (súčasného). Benka sa vo svojej tvorbe opakovane vracal k prezentácii poľnohospodárskych prác v krajine podľa jednotlivých sezón, táto tematika ho zaujímala skôr ako súčasť ľudovej kultúry – každodenný pracovný kolobeh, prispôsobený zmene ročných období, nevyhnutná naviazanosť na tento „vyšší“ rytmus, organická zrastenosť – symbiotický vzťah človeka a prírody, národa a jeho krajiny.... Martin Benka svojou tvorbou pripomína tradičné hodnoty a aj našu agrárnu minulosť. Vychádza pritom z tradície európskej maľby a vzdáva hold jej klasikom, vlastným - veľmi „slovenským“ spôsobom. V tomto kontexte treba spomenúť jeho tovarišské roky vo Viedni (1906-1909), ako aj štúdium na súkromnej maliarskej škole E. Neumanna (1908-1909). Vo svojich spomienkach uvádza, ako zimy, ktoré mával ako maliar-natierač mimo hlavnej sezóny voľnejšie, trávil v Kunsthistorickom múzeu, kde sa často udivený nadchýnal majstrovskými dielami. V roku 1937, už ako vážený umelec sa po čase vracia späť do Viedne obnoviť a znova prežiť vzácne chvíle rozjímania. Benkovi veľmi záležalo, aby sme si ho pamätali (posudzovali) len podľa jeho veľkoformátových kompozícií, svoje skice považoval v tvorbe za druhoradé. Olejomaľba Pri oberačke ovocia je bezpochyby jedným z vrcholov aktuálnej kolekcie, nielen pre oku lahodiacu optickú podobu Slovenska. Benkovi sa bezpochyby darí vizualizovať romantickú predstavu o nás samých, umelec uchováva náš obraz v takmer idylickom prevedení. Toto atraktívne veľkoformátové dielo bolo pôvodne súčasťou zbierky významného podnikateľa a bankára Otta Havlíka (1896 – 1970). Do septembra 1939 pôsobil ako riaditeľ martinskej pobočky Tatrabanky, člen správnej rady Turčianskeho pivovaru a Tatra nábytku v Martine, ako aj stavebnej spoločnosti Tatra v Banskej Bystrici, neskôr riaditeľ cukrovaru v Trenčianskej Teplej, kde s rodinou aj žil. Havlík ako predstaviteľ našej medzivojnovej elity sa s Martinom Benkom osobne poznal, bol obdivovateľom jeho umenie a niekoľko obrazov od neho v priebehu rokov aj kúpil. V roku 1938, keď dielo vzniklo, oslavoval Martin Benka svoje životné jubileum - päťdesiat rokov. Bol všeobecne rešpektovaný a uznávaný, dobová tlač sa jeho tvorbe pri tejto príležitosti detailne venovala. Hoci - mobilizácia, vyhlásená 23. septembra 1938 o 22:00 hodine, teda len dva dni po umelcových narodeninách, zahatala resp. pozdržala niektoré oslavné plány. Benka bol bezpochyby aj v tých (nestabilných) časoch istotou - najznámejším a isto aj najžiadanejším žijúcim umelcom Slovenska. Tak ako aj dnes, bolo výsadou – statusovou, ale aj finančnou - vlastniť jeho maľbu. Potvrdzuje sa, že akvizícia Otta Havlíka bola v skutočnosti zásadnou investíciou. Po tom, čo bol obraz 85 rokov každodennou súčasťou príbehu jednej významnej slovenskej rodiny, prichádza čas na jeho zhodnotenie na verejnom trhu s umením. Je to udalosť, aká sa v našom prostredí často neopakuje. A my sme radi, že môžeme byť pri tom... (NG)
Zoznam diel autora: