Z Liptova

Rok: Okolo 1932

Technika: Olej na kartóne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 28,5 x 28,5 cm

Značené: Značené vpravo dole „M.A.B.“

Popis: Formátom komorné, no obsahom veľkorysé dielo patrí k Bazovského najlepším prácam zo slávneho „oravskoliptovského“ obdobia, aké sa kedy na trhu s umením objavili.
Životné dielo Miloša Alexandra Bazovského možno pokojne chápať ako jeden z míľnikov na ceste k sebaurčeniu slovenského umenia. Zvlášť ak sa pozeráme na autorove zrelé práce zo začiatku 30. rokov 20. storočia, lepšie chápeme jeho snahy o uchopenie videného v novom, modernom prevedení. Rozhranie 20. a 30. rokov bolo plné ambícií a nádejí na posilnenie umeleckého progresu, osobných zvratov točiacich sa okolo nadšenia z Paríža, trpkosti z nepochopenia jeho umenia pražským publikom (výstava Umenia Slovenska v roku 1933), ale aj existenčných neistôt prameniacich z nedostatočného kultúrneho podhubia mimo väčších slovenských miest, v ktorých však tiež chýbali štedrí mecenáši. Úprimná snaha jedného z najcitlivejších umelcov našej moderny pozdvihnúť slovenský vidiek na úroveň relevantného zdroja umeleckých impulzov a motívov je naplno prítomná v predloženej kompozícii, ktorú starý otec terajšieho majiteľa získal na Bazovského výstave na východnom Slovensku. Obraz bol dokonca dôvodom vzniku priateľstva medzi autorom a jeho prvým vlastníkom. Formátom komorné, no obsahom veľkorysé dielo patrí k Bazovského najlepším prácam zo slávneho „oravsko-liptovského“ obdobia, aké sa kedy na trhu s umením objavili. Je čisté v líniách, sebaisté v nápaditej kompozícii a rafinované vo voľbe farieb a narábaní s nimi. Je výsledkom dôsledného pozorovania a nadšenia, ktoré v umelcovi autentické prostredie na severe Slovenska vyvolalo. A práve pozorovateľský aspekt stojí za mnohými umeleckými úspechmi (mnohé boli pochopené až neskôr) Miloša Alexandra Bazovského. Na rozdiel od Martina Benku, ktorý po zažití tzv. slovenského šoku nastúpil na cestu programovej monumentalizácie krajiny a neskôr Slovákov a Sloveniek v podobe idealizujúcej fikcie, je Bazovský menej nápadný v procese vyzdvihovania a exoticizácie národa prostredníctvom zachytávania toho, čo sa odohrávalo okolo dreveníc či na paši pri ohnisku. Je priam udivujúce, ako nenútene dokázal v jednom obraze skĺbiť to, čo bolo v tej dobe pre našich predkov úplne prirodzené: vzťah k rodnej hrude, vieru v Boha, zodpovednosť k práci atď. Spomínaný pozorovateľský aspekt predstavuje pohľad odzadu. Bazovský tu nekreuje novú skutočnosť, nevytvára dovtedy nejestvujúci pomník ľudu, ale cítime ho niekde pri nás, pri divákoch, okolo ktorých práve prešlo stádo s bačom s ovečkou na rukách. (JB)

Zoznam diel autora:

Krajina so slnkomMuž s červeným kohútomDedinaLeštinyNa poleZátišie so sviečkouŽltý mostZrúcaninyOkopávanieOdpočívajúci pastier pri potokuPodvečerHlava ženyLiptovSvätá MaraLiptovNáš hrobárChalupy na jarKolískaZáhumnieZáhumnieNáš hrobárStodolaNa dedineJar na kraji dedinyObnôckaSalašSalašSenníkPoludniePortrét spisovateľky Hany GregorovejPráčkaŠtúdia ženyZvážanie senaPodvečerHrboltováNa lazyNa OravePastierkaŽena s húskouFujarášPochmúrny deňPod HrdošomSamota (gazdovstvo v zelenom)PodvečerZ LiptovaKošútyHrabaniePodvečerNocTopoľŽltý most